Máločo vystihuje zberateľstvo výtvarníka Lauberta tak ako postreh autorky tejto výpravnej slovensko-anglickej monografie s dvoma stovkami fotografií. Bolo to počas ich spoločnej návštevy Paríža pred jedenástimi rokmi: „Je to človek, pre ktorého je záchrana bezvýznamnej banality dôležitejšia ako účasť na recepcii a návšteva blšieho trhu má rovnaký význam ako prehliadka Louvru.“

Len tak mohla vzniknúť fascinujúca zbierka nevyčísliteľného množstva odhodených drobných vecí, ktoré od polovice šesťdesiatych rokov s neomylnou intuíciou zhromažďuje vo svojom legendárnom depozite. A systematicky selektuje, aby všetkým tým tisíckam nepotrebných predmetov skôr či neskôr dal v prekvapujúcich kombináciách nový význam. Koláže, asambláže, objekty a inštalácie, ktoré boli známe dve desaťročia len úzkemu okruhu návštevníkov jeho svojráznych bytových prezentácií a znalcom alternatívnej umeleckej scény, dnes zaraďujú Lauberta k rešpektovaným reprezentantom slovenského výtvarného umenia.