Drobné hlodavce sú nenáročné na kŕmenie. FOTO - ARCHÍV
Hlodavce sú nenáročné na ošetrovanie aj kŕmenie. Ak sa s nimi zaoberáme od malička, bývajú z nich zväčša milí spoločníci. Viaceré druhy sú vhodné aj pre deti a postihnutých ľudí. Potrebujú však primeraný priestor. Kartónová škatuľa či drevená debnička sa neodporúča. Ak zvieratko nedbanlivo vrátime do jeho obydlia, po chvíli sa obyčajne vyberie na "prieskum" okolia, pričom môže v byte urobiť veľké škody. Treba mať na pamäti, že kam hlodavec prestrčí hlavu, tam sa pretiahne aj telom.
Pre hlodavce sú najvhodnejšie sklenené alebo plastové priesvitné nádoby. Počítať musíme aj s relatívnou silou, zvlášť škrečkov, myší a potkanov. Prednými nohami sa dokážu zachytiť okraja nádrže a hlavou môžu odsunúť kryt. Mnohé vedia dobre skákať aj do výšky viac ako 50 centimetrov. Celkom nevhodné je držať ich v zaváracích pohároch (ani v päťlitrových). Zvieratá v nich trpia, lebo v pohári sa takmer vôbec nevymieňa vzduch, zvyšuje sa vlhkosť, či už od potravy, alebo výkalov, ich pohyb je obmedzený a podobne. Navyše môžu z fľaše vyskočiť, prípadne ju svojou hmotnosťou prevrátiť a ujsť. Nesprávne je tiež dávať hlodavce do vtáčích klietok, pretože drôty sa pomerne ľahko uvoľnia a zvieratá môžu uniknúť. V tomto smere sú veľmi vynaliezavé a trpezlivé na opakovanie úkonov.
Zvieratko treba občas zobrať do ruky, alebo ho nechať pod naším dozorom prebehnúť sa. Dôležité je vypustiť ho na voľné priestranstvo, nie blízko nábytku, kde ho lákajú rôzne štrbiny. Ak sa mu nejaká zapáči, unikne a odmietne sa vrátiť. Niekedy sa hlodavec zľakne psa, hluku, tieňa či neznámeho predmetu. Venujme sa mu preto vtedy, keď je v okolí pokoj. Vypustené zviera v žiadnom prípade nesmie zostať ani na chvíľu bez dohľadu. Aby sa nenudilo, ale aj pre naše potešenie, ho môžeme naučiť jednoduché akrobatické kúsky. Za každý pokrok ho treba odmeniť kúskom pochúťky, bude sa viac snažiť a cvik si lepšie zapamätá.
Skrotené zviera môžeme brať so sebou aj na prechádzky, prípadne ho v lete púšťať na trávu. Musíme ho však sledovať. Dobré je naučiť hlodavca na určité meno alebo hvizd. Ak to spojíme s podávaním maškrty, na výzvu takmer vždy pribehne.
Autor: Ing. PETER ORSZÁG