IntimitaKatarína je sedemnásť rokov vydatá za muža, ktorý bol už raz ženatý, z prvého manželstva má syna a dcéru. Keď sa jeho syn ženil, pozval na svadobnú hostinu aj Katarínu. Keď tam prišla, exmanželka ju potichu požiadala, aby odišla. Katarína sa pod zámienkou, že ju bolí hlava, stiahla, manžel sa príčinu odchodu nedozvedel. Teraz ju zase pozvala na oslavu 40. narodenín manželova dcéra. Katarína nevie, ako sa má zachovať. Internetových čitateľov sme sa spýtali, či sa ocitli v podobnej situácii, ako ju vyriešili a čo by Kataríne poradili.
Katarína nie je členom rodiny. Bývalá manželka má plné právo domáhať sa, aby ju nezaťažovali aférami jej bývalého manžela. Ten by nemal na takéto rodinné oslavy svojich detí vodiť svoju novú polovičku. Je to nedôstojné voči matke JEHO detí.
t
Bývalá manželka má rozhodne právo neželať si Kataríninu prítomnosť na svadbe svojho syna, ale nemá najmenšie právo znevažovať želanie svojho syna a vyháňať jeho hostí. Podľa mňa sa Katarína zachovala ako formát.
t
Ja by som Kataríne poradila, aby na oslavu narodenín išla. Ak to bývalá manželka nezvláda, je to jej problém. Manželovi by som to zrejme povedala. Už len preto, že ich vzájomný vzťah musí byť silnejší, než intrigy bývalej ženy.
t
Možností a dôvodov, pre ktoré syn manžela pozval svoju macochu na svadbu, je naozaj mnoho. Jednou z nich je aj nepredstieraný záujem o účasť terajšej manželky svojho otca. Sedemnásť rokov je dosť dlhá doba na to, aby sa medzi cudzími ľuďmi vytvoril dobrý a úprimný vzťah. Ten, kto vydieral a správal sa nevychovane, pretože vyhnal hosťa, nie je Katarína.
t
Na mojej promócii boli moji pôvodní rodičia, aj druhý manžel mojej prvej mamy, aj druhá manželka môjho prvého otca. Len primitív nevie ovládnuť svoje emócie. Na svoju promóciu som pozývala ja, komu sa nepáčilo, nemusel prísť.
t
Keď to aj počase ráňa matku dieťaťa, bolo by slušné, aby sa dcéra spýtala matky, či jej to nevadí, či sa bude cítiť o.k., ak matka povie, že ju to stále bolí, tak by asi dieťa malo vysvetliť macoche, nech sa nehnevá, že by ju strašne rada zavolala, ale takáto je situácia.
t
Myslím si, že pre deti to nie je ľahké, sú zovreté medzi dvoma kameňmi. Je veľmi zvláštne, čo vidím tu, v USA, že na svadbe svojho dieťaťa išiel v strede manžel a zľava držal za ruku exmanželku a sprava manželku... Zdá sa mi to choré. Ale mnoho vzťahov tu je formálnych a povrchných.
t
Keď mám byť úprimná, ja by som sa asi nikdy necítila príjemne, nech akýkoľvek čas prejde, ak si citlivý/á, tak ťa to vždy zaštípe.
t
Nie raz sa mi stalo, že by som celú posádku mojich rodičov, ich priateliek a priateľov najradšej naložila na Titanik a poslala na malú výletnú plavbu. Pánom otcom a matkám totiž o deti nejde, to sú len bezmocní diváci dramatických predstavení, ktoré produkujú ich amorom či žiarlivosťou potrafení predkovia. A samozrejme, deti sú vynikajúci prostriedok na vydieranie partnera.
Preto je v určitom veku vhodné, aby deti považovali za prvoradé vlastné záujmy a viedli svoj život. Rodičia nech si svoje frustrácie riešia sami. Aby sa chúďa dieťa ešte 30 rokov stresovalo, u koho bude tráviť prvý sviatok vianočný, u koho druhý... A kto bude sedieť na krstinách v prvom rade a kto smie prísť tam alebo hentam.
t
Exmanželka vidí v terajšej manželke víťazku, ktorá jej zobrala manžela. Táto "zlodejka" tam nemá čo hľadať i keď bola pozvaná. Rozumné je zostať doma a "požičať" svojho manžela jeho prvej rodine.
t
Je zvláštne, že na Slovensku je to vždy žena, kto rozbíja rodinu. Niekto je vzorný milujúci manžel, obetavý otec, rodine by modré z neba zniesol, zrazu príde ženský agresor, skvelého chlapíka zhypnotizuje, až stratí sebakontrolu, naloží ho do auta, odvezie k sebe, prinúti ho podať žiadosť o rozvod a nakoniec si ho podlo vezme. To sú muži naozaj takí pasívni hrdinovia? Som druhýkrát ženatý a môžem povedať, že keď manželský vzťah funguje, nie je tej sily, aby z neho muža vyrvala. Môže maximálne dôjsť k nejakej nevere na jednu noc, keď sa muž nechá podnapitý zviesť (keď je vzťah naozaj pevný, ani to sa nestane), ale druhé manželstvo je úplne iný prípad. A ak sa tak stane, je to záležitosť dvoch ľudí. Ako každý vzťah. Aj predchádzajúce manželstvo.
t
Po 17-tich rokoch je už všetko jedno. Čas je milosrdný, s časom sa stávame tolerantnejšími, zmierlivejšími, pokojnejšími. Ak pôvodné vášne a nenávisť pretrvávajú u niekoho po 17-tich rokoch, je to človek, ktorý žije svoj život nadarmo. Nech je požehnaný ten, kto dokáže odpustiť a ovládnuť nenávisť. Radšej po 17-tich rokoch ako nikdy.
