Tu na Srí Lanke sme vraj jediní traja Slováci - aspoň podľa slovenských novín, ktoré sa snažíme sledovať cez internet. Musím priznať, že ma trošku zamrazilo, keď som si to prečítal. Neradím sa medzi dobrodruhov či ľudí vyhľadávajúcich riziko, naopak, mám rád bezpečie a istotu. Možno, keby som sedel doma a čítal, že v nejakej krajine ostali po obrovskej katastrofe traja Slováci, predstavil by som si troch hazardérov, ktorí sa chcú hrať na hrdinov. Teraz to však vidím inak.

Je pochopiteľné, že väčšina turistov sa rýchlo vrátila domov, k bezpečiu svojich obrazoviek. Prečo sme tu teda my traja ostali? Napriek varovaniam, rizikám i obavám blízkych?

Predtým, ako sme sa vybrali do týchto geograficky i kultúrne vzdialených končín, mnohí nám vraveli, že je to zážitok, ktorý človeka zmení. Ponoriť sa do cudzej kultúry, mentality, žiť každodenným životom, ktorý je úplne iný ako život u nás doma. Je celkom iné prísť sem ako turista do hotela, než vhupnúť do colombských ulíc, domov, autobusov, práčovní a pouličných reštaurácií ako dočasný obyvateľ krajiny.

Po príchode sa dostaví šok, ohúrenie z toľkých odlišností. Ale potom sa človek otrasie a začne vidieť veci inak. Školenia AIESECu o kultúrnej citlivosti, ktoré sme pred cestou absolvovali, začnú naberať konkrétne rozmery a človek uvažuje o tom, čo je dobré, čo je zlé a čo je len odlišné. A čo je odlišné, ale aj tak by mohlo byť lepšie. Postupne si začne vytvárať kamarátske putá, rozprávať sa s ľuďmi aj o inom, než "ako sa ti páči na Srí Lanke". Cesty autobusmi, ktoré pripadajú na začiatku neznesiteľné, sa zrazu stanú príjemnými. Uvedomíte si, že ste v zaujímavej krajine.

V našom dome, kde sme najprv chodili len po špičkách, lebo nám pripadal takmer neobývateľný, sme sa zrazu začali cítiť skoro ako doma. Samozrejme, prispelo k tomu aj to, že sme si vymaľovali a dôkladne upratali. Zdvorilé pozdravy pri stretnutiach s ďalšími stážistami či miestnymi členmi AIESECu sa menia na široké úsmevy a vrelé objatia.

Postupom času sa aj predstava koncoročných sviatkov strávených ďaleko od svojich blízkych zmení na krásnu vianočnú pohodu s novými priateľmi, darčekmi a chutnou večerou s takmer dokonalým slovenským zemiakovým šalátom.

A po tomto všetkom sa zrazu druhý sviatok vianočný zmení na hroznú pohromu. Nasledujú telefonáty, sms-ky. O niektorých kamarátoch sme niekoľko dní nevedeli nič, o ďalších len toľko, že vlny ich zasiahli, ale že vyviazli a snažia sa dostať do Colomba. Od našich blízkych z domova dostávame zdesené správy, v tej chvíli vedeli iste viac ako my. Médiá sú rýchle.

Pomaly si všetci uvedomujeme, čo presne sa stalo, začínajú sa rozbiehať prvé akcie na pomoc postihnutým. Začínajú sa dni plné dilem. Čo robiť? Čo ak prídu ďalšie vlny? Epidémie? Turisti húfne unikajú z krajiny, noviny sú plné varovaní. Pud sebazáchovy káže pobrať sa domov.

Nie je to však také ľahké. To, čo bola kedysi cudzia a vzdialená krajina, je odrazu náš malý druhý domov. Priatelia, kamaráti, známi. Obľúbené miesta, kam sme chodili cez víkendy, sú zrazu dejiskom veľkej katastrofy. Dá sa len tak narýchlo odísť? Táto krajina nás pol roka hostila a jej ľudia, milí aj nemilí, zdieľali s nami každodenný život. A tak to je aj teraz. Tá katastrofa nás postihla všetkých. Treba hádam trochu pomôcť. Aj prejav spolupatričnosti je možno pomocou. A možno aj prosba o pomoc domov na Slovensko.

Hlava je plná otáznikov. Kde je hranica medzi snahou pomôcť a hazardom? Je dobré spôsobovať našim blízkym stres tým, že tu zostávame? Ale o čom inom je život, než o hľadaní správnej cesty, zdravej harmónie medzi rozumom a srdcom?

Ako pomôcť ?

Chcem vás poprosiť o pomoc. Krajiny juhovýchodnej Ázie postihla hrozná katastrofa. Pomoc môže mať mnoho podôb, od priamej fyzickej účasti, cez riadenie záchranných operácií, zasielanie jedla, vody, liekov až po finančné príspevky. Tí, ktorí ste mimo tohto regiónu, môžete asi najlepšie pomôcť finančným príspevkom. Rád by som vás požiadal, aby ste prispeli aspoň malou sumou. Situácia je tu dosť zúfalá. Zúfalosť nevyplýva len z toho, že zahynulo veľmi veľa ľudí. Podľa posledných údajov vyše 2,5 milióna obyvateľov Srí Lanky z celkového počtu asi 20 miliónov prišlo o strechu nad hlavou. Pre týchto ľudí to je a bude veľmi ťažké. Často šlo o rybárske komunity na pobreží. Zrazu prišli o všetko, nemajú kde bývať, mnohí z nich už nebudú schopní bývať zase pri mori, na druhej strane však mnohí nevedia okrem rybárčenia nič iné robiť.

To, čo robí túto katastrofu ťažko "riešiteľnou", je obrovská rozloha, na ktorej sa to stalo, zaostalosť oblastí, kde sa to stalo, zlá koordinácia aktivít, nedostatok zdrojov a prostriedkov, hroziace možnosti epidémie z nepochovaných tiel a z vody znečistenej stokami, nízke hygienické návyky ľudí, ktorí prežili a sú momentálne ubytovaní v kostoloch či školách. Obsiahnuť celý rozsah tej katastrofy je naozaj ťažké. (pcz)

Prispieť môžete na špeciálnych účtoch 

• Slovenský Červený kríž: číslo účtu 358437012/0200, variabilný symbol VS 910 76.
• Človek v ohrození: číslo účtu 2660520502/1100, názov účtu SOS Ázia.
• Občianske združenie ADRA: číslo účtu 4975241312/0200, variabilný symbol 1111.
• Slovenský výbor Detského fondu OSN (UNICEF): číslo účtu 26297 26297/11000, variabilný symbol 0105.

Autor: PETER CZIKK