Team 2004 s Palim Haberom v strede. FOTO - TEAM-ONLINE.SK

Team: X * Universal 2004 * 12 skladieb

Gladiator: Cesta do neba * Universal 2004 * 13 skladieb

Napriek tomu, že skupiny Team a Gladiator oddeľuje jedna generácia a vyšli z odlišných hudobných štýlov, ich súčasná produkcia sa veľmi podobá. Obe hrajú poprockovú gitarovú hudbu, ich lídri sa po pokusoch o sólovú kariéru vrátili naspäť a obe nedávno vydali nové albumy.

Načo sa trápiť

"Končí sa rok 2004, ktorý bol pre nás pracovným rokom. Vytvorili sme pre vás nový album Team X, natočili klip. Paľo zobral na seba neľahkú úlohu porotcu v SuperStar a účinkuje v muzikáli Traja mušketieri. Veľmi, veľmi nám chýbali koncerty a živé hranie. A tak sme sa aspoň venovali hraniu individuálne a dvakrát do týždňa muzicírovali v skúšobni. Snažili sme sa muzikantsky opäť posunúť ďalej."

Takto bilancuje skupina Team na svojej internetovej stránke. Aký je teda ten posun? Žiadny. Presnejšie, zúfalý. Začína sa už pri podpríšernom obale a pokračuje v beznádejne nudnej hudbe. Overený recept - poprockové gitarovky prestriedané uslzenými baladami - by možno mohol osloviť aspoň nejaké publikum, to by ale musel priniesť aspoň jeden hit. Od Teamu sa však nedočkáte jedinej výraznejšej pesničky, ktorú by ste túžili počuť ešte raz.

"Je mi do smiechu, keď seba sám sa pýtam/ či tiež nie som taká naša celebrita/ Keď mi aj ty povieš áno Pali si tam/ Som rád, že som stále cool," spieva v úvode albumu Pavol Habera. Toľká irónia by sa dala oceniť, nebyť podobnosti skladby Celebrity s odrhovačkou Pohoda českého Kabátu. Jej spoluatorom je Július Kinček - okrem iného aj vysoký funkcionár Slovenského ochranného zväzu autorského (čím vznikol pozoruhodný konflikt záujmov).

Všetky texty sú dielom Daniela Heviera, ktorý sa nazval "robotníkom-parťákom speváka píšúcim slová na hotovú hudbu". Na úspech však treba dvoch a Habera mu teda rozhodne nepomohol. Pri počúvaní jeho mdlého výkonu sa natíska otázka, akým právom vlastne niečo vytýka mladým nádejným spevákom v súťaži Slovensko hľadá SuperStar.

V pop music sa vždy rýchlo ukáže, čo je umelý produkt a priemer okamžite vytlačia nové mená. Team sa chystá na doteraz najväčšiu koncertnú šnúru v histórii, no ťaží už len z hasnúcej slávy svojej značky. Slovami jeho vlastnej skladby - Načo sa trápiť?

Najlepšie, ako vedia

Po sólovke, považovanej za jeden z najhorších albumov na slovenskej scéne za posledné roky, sa spevák skupiny Gladiator Miko Hladký (podobne ako Habera) vrátil k svojej domovskej skupine. Jej najnovší deviaty radový album Cesta do neba mieri podľa názvu do kráľovstva nebeského, ale v skutočnosti ho množstvo klišé drží pekne pri zemi.

Kapela Gladiator prešla od roku 1989 neuveriteľným vývojom. Začínala ako tvrdé trashmetalové zoskupenie, ktoré sa rokmi zmenilo na klasickú poprockovú skupinu. Vývoj nie je pre kapelu nikdy na škodu, vrátane tých najznámejších. V prípade Gladiatora ale zapríčinil, že sa skupina znormalizovala na jednu z tuctov(ých) kapiel slovenskej popmusic.

Všetky z trinástich piesní albumu Cesta do neba žiadajú, aby sme si o nich mysleli, že sú hitmi. V skutočnosti sú len ponáškami na vtieravé štadiónové popevky (Keď sa láska podarí, Čo sa stalo s nami, Najlepšie, ako viem), ktorým chýba zaujímavý zvrat, rocková naliehavosť alebo originálna melódia. Prvý singel Nemôžem dýchať totiž aranžmánmi až príliš pripomína fínskych popmetalových The Rasmus.

Prevarené slová, mapujúce vzťahy medzi mužom a ženou bez štipky skutočného citu, nemotorné textové odkazy na Ježiša, Martina Benku alebo Mona Lisu, len zrážajú piesne Gladiatora na bod mrazu. Dobré piesne, vrátane tých, ktoré vyšli z pera poprockových autorov, sú jednoduché, priamočiare a znejú ľahko, ale zároveň majú nespochybniteľnú iskru. Gladiator si ale ľahkosť zamieňa s prázdnotou.

Autor: Oliver RehákPETER BÁLIK