Mali by pritom využiť technológiu a skúsenosti Spojených štátov, ktoré už viac ako 50 rokov riadia podobný, a zatiaľ jediný systém v Tichom oceáne. Európska únia sa ponúkla, že bude systém v Indickom oceáne spolufinancovať.

Jednoduchší varovný systém by mohli vybudovať do konca tohto alebo začiatku budúceho roka, tvrdí spolu s ďalšími vedcami Francois Schindelé z oceanografického výboru UNESCO. "Závisí to na vôli štátov."

Pomenoval tým najväčší problém celého projektu, ktorý okrem nedostatku peňazí bránil vzniku systému aj doteraz.

Možnosť predpovedania zemetrasení je podľa vedcov ešte v nedohľadne, zemetrasenie ešte navyše automaticky neznamená vznik tsunami. Vznik prívalovej vlny preto musia potvrdiť aj bóje, ktoré zaznamenávajú pohyb vody, alebo satelity, ktoré sú schopné hlásiť zvýšenie hladiny oceánov.

Zásadná je preto rýchla komunikácia medzi tými, ktorí nebezpečenstvo zistia a úradmi, ktoré môžu niečo podniknúť pre záchranu ohrozených ľudí. A práve to teraz vôbec nefungovalo. Varovný systém má zmysel vtedy, ak bude jednotný a bude pri ňom fungovať komunikácia medzi jednotlivými, vzájomne často znepriatelenými a rôzne vyspelými krajinami oblasti. Je otázne, či toho budú schopné, ak v nich nefunguje ani komunikácia vnútri štátu.

Pri zemetrasení o sile nad 8 stupňov Richterovej stupnice, aké bolo aj to posledné, je možné vznik tsunami predpokladať skoro naisto. Aj tam, kde úrady včas dostali informácie, ich neposlali na pobrežie.

Financie by pritom nemali hrať rozhodujúcu rolu. Nie je síce jasné, koľko by vybudovanie systému stálo, podľa najnižších odhadov by mohol aj menej kvalitný systém prísť na 20 miliónov dolárov. To je síce pre chudobné krajiny juhovýchodnej Ázie veľká suma, na druhej strane je to však iba zlomok toho, koľko sami v minulom roku utratili na svoje armády.