Prípravy na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome sa začali už v roku 1998, pre finačné problémy však stroskotali. Výstavbu bane opäť obnovila firma Rozmin. Začiatok ťažby plánuje na koniec roka 2006.
FOTO - ARCHÍV SME
GEMERSKÁ POLOMA - Príprava ťažby mastenca z ložiska pri Gemerskej Polome po neúspešných pokusoch opäť ožíva. Spoločnosť Rozmin z Rožňavy obnovila v týchto dňoch tri roky prerušenú výstavbu bane. Dôvodom je posilnenie investorského zázemia firmy Rozmin, ktorá vlastní dobývacie práva na ložisko, ale aj nedostatok kvalitného mastenca na európskom trhu.
Príprava ťažby v polomskej bani sa začala už pred vyše tromi rokmi, ale vzápätí bola prerušená. "Problémy s financovaním, ktoré boli príčinou zastavenia prác, by sa nemali zopakovať," hovorí Ondrej Rozložník, konateľ spoločnosti Rozmin, ktorá je v majoritnom vlastníctve kanadaskej firmy Belmont Resources. Spolumajiteľmi Rozminu sú rakúska firma Eurogas a Transunited Corporation z Lichtenštajnska. Vybudovanie celej bane bude stáť vyše pol miliardy korún a jej výstavba bude spočiatku viazať necelú desiatku baníkov, neskôr sa ich počet zdvojnásobí.
Mastenec z Gemerskej Polomy bude smerovať na európsky trh, kde je ho nedostatok už niekoľko rokov. Dopyt je najmä po kvalitnom neraste, ktorý využíva farmaceutický, kozmetický i chemický priemysel. Čína, ktorá túto suroviny dodávala na trhy Európskej únie po dlhé roky, už svojej prebytky nevyváža. Dôvodom prevyšujúceho dopytu nad ponukou je podľa odborníkov predovšetkým dynamický hospodársky rast Číny, ktorá potrebuje domáce suroviny. "Tento vývoj zvýšil váhu najvýznamnejšieho slovenského ložiska mastenca a rozhýbal investorov," tvrdí konateľ spoločnosti Rozmin.
Podľa projektu by sa z bane v Polome malo ročne vyťažiť okolo 80-tisíc ton mastenca, ale podľa potreby je možné tento objem aj zdvojnásobiť. Ťažba by sa mohla začať koncom budúceho roku. Celkové zásoby mastenca pri Gemerskej Polome sa odhadujú na 85 miliónov ton. Mastenec tu bol objavený náhodne v roku 1985 pri hľadaní cínu. Podľa odborníkov patrí ložisko medzi najvýznamnejšie na svete a obsahuje ešte milióny ton podrobne nepreskúmaných zásob.
(zub)
