Až na tretí pokus sa severotalianske mondénne stredisko Cortina so šiestimi tisíckami obyvateľov dočkalo olympijského prívlastku. V roku 1944 zmarila plánované zimné hry vojna, v roku 1952 dostalo prednosť Oslo. Nad priebehom hier visel klasický zimný otáznik – nedostatok snehu. Organizátori ho zvážali do dolín pod Dolomitmi z vyšších polôh, no práve v deň slávnostného otvorenia začalo tak husto snežiť, že záľahy snehu museli narýchlo odstraňovať.

Talianska televízna spoločnosť RAI, ktorá už v roku 1954 začala s pravidelným vysielaním, sa zaslúžila o novinku v histórii ZOH – o živý prenos pre divákov v strednej a západnej Európe.

Prvýkrát na slávnostné otvorenie hier vpochodovali reprezentanti NDR, ktorí štartovali v rámci spoločného nemeckého družstva. Impozantnú premiéru mal Sovietsky zväz, ktorého športovci so siedmimi zlatými triumfovali v medailovom hodnotení. Čs. výprava ostala bez medaily.