cez umenie sa vedia zbaviť, hoci nepriamo, svojich tabu."
(Alberto Moravia)
Kde chýbajú ideály, nastupuje ľahostajnosť. Ľahostajnosť však pomáha ospravedlniť každú zvrhlosť, špinu, vraždu, všetko najhoršie, čo ľudská spoločnosť dokáže vytvoriť. Možno je ľahostajnosť dôsledkom dlhodobej únavy konkrétnych ľudí v dejinách z toho, že vždy príde niekto, kto ideály udupe. Alebo je to opačne a práve ľahostajnosť je príčinou, že všetka špina môže pokojne vyplávať na povrch.
Alberto Moravia vo svojom románe Ľahostajní z roku 1929 nepátra po príčine nástupu fašizmu v Taliansku. V tom čase to ani nemohol robiť, lebo fašizmus práve vrcholil. Moravia píše príbeh a ten má ľuďom ukázať, čo sa stalo.
Moravia vždy píše iba príbehy. Príbehy, ktoré sa výborne čítajú a maximálne zaujmú svojou gradáciou. Ostatné necháva na čitateľovi a na kritikoch. Tí poslední ho dosť prenasledujú a všeličo mu vyčítajú. Napriek tomu je pre Talianov idolom a pre ostatnú Európu a svet jedným z najčítanejších autorov. Všetky jeho diela sa naozaj výborne predávajú.
Narodil sa v roku 1907. Jeho tvorbu ovplyvnili dve významné udalosti v jeho živote - vlastná choroba a taliansky fašizmus. Pochádzal z dobre situovanej rodiny architekta. Keďže v mladosti ochorel, vzdelával sa ako samouk a opisoval prostredie, v ktorom žil. Jeho prostredím je mesto - najmä Rím a okolie - ktoré ho obklopuje, teda ľudia žijúci v meste. Je dokonalým rozprávačom.
Moravia sám o sebe tvrdí, že nie je analytik, že nevie, prečo sa príbeh stal a vlastne nie je jeho úlohou o tom premýšľať. Jeho úlohou je ho vypointovať a dobre vypracovať detaily. Moravia je dokonalým pozorovateľom života a zároveň aj fabrikátorom dramatického príbehu. Dramatickosť románov aj drám, ktoré píše, je strhujúca a zabezpečuje aj veľké napätie. Ide o detektívky bez detektíva a pátrania, ktoré sa mohli stať a možno sa aj stali. To Moravia neprezradí, ale ani to nepokladá za podstatné.
Kritici plodnému autorovi vyčítajú, že časom opustil neorealizmus - kam ho zaradili v ranom období - do ktorého patria aj romány Ľahostajní, Vrchárka, Rimanka alebo súbor príbehov 33 žien rozpráva o sebe. Autor ženské hrdinky vyzdvihol na piedestál, hoci sú to prostitútky, zlodejky alebo dokonca vrahyne. Jeho posledné diela sú však podľa kritiky komerčné, ľúbivé. Moravia vraj hovorí veľa a rád o sexe, lebo sex sa stál módnym hitom. Posledné romány údajne prekročili mieru a zvrhávajú sa na pornografiu.
Spisovateľ ani veľmi neodporuje. Na otázku, pre koho píše, odpovedá: "Nikdy som to nepochopil, ale ak myslím na ich počet, myslím si, že moji čitatelia sú tí, ktorých nazývame masami." Kritici tvrdia, že chce byť populárny ako Fiat, špagety a pizza. Moravia neoponuje ani tomu, že naschvál píše o sexe.
Napriek tomu nezostáva len v centre pozornosti čitateľov, ale aj kritikov. Jeho prvé diela z neho urobili idol oprávnene. Rozprávač príbehov je pre čitateľskú verejnosť príťažlivý, v socialistickom Československu jeho knihy vychádzali až do roku 1972. Cenilo sa, že je nemilosrdný k buržoáznej spoločnosti, že fašizmus ukazuje v jeho pravej zvrhlej podobe, že ukazuje dekadentnosť buržoázie, ktorá svedčí o jej skorom zániku. Preto jeho práce mohli vychádzať vo veľkom náklade.
Desivá a strhujúca Vrchárka naozaj ukázala na absolútnu stratu ľudskosti za fašizmu, ktorej obeťou sú ženy. Má však aj pointu, ktorá presahuje dobu - ženy sa nemôžu vzdať, musia ísť ďalej. Podobný osud osud má aj Rimanka - prostitútka Adriana, ktorej chyba je v túžbe po bohatstve a pokojnom živote a nehľadí na to, že muži sú mafiáni, fašisti. Keď zistí, že čaká dieťa, vie však už len jedno - treba ho vychovať. Možno, že nádej v dieťati má širší presah ako jeden zbabraný život.
V románe Ľahostajní dominuje strach, slabosť a absolútna neochota sa angažovať. Fašizmus sa v Taliansku narodil z malosti ľudského konania, až groteskných výhovoriek a únikov, v dvadsiatych rokoch minulého storočia, ale tieto črty ľudského správania sprevádzajú aj našu dobu. Preto je dielo i varovaním pred návratom totalitných režimov v akejkoľvek podobe.
Ak po vojne Moraviove romány a diela strácali na dramatickosti a "vyprázdňovali sa", aby boli príťažlivejšie pre "meštiaka", je to aj preto, že vojna v tej najhoršej forme sa skončila a nastalo obyčajné obdobie, čo má iné a menej dramatické témy. Možno, že Moraviovu tvorbu ovplyvnil aj jeho vek a snaha byť stále v centre literárneho diania. Moravia je pisateľský mág a tomu podrobil svoje knihy aj svoj život.
