Brusel/Laeken 16. decembra (TASR) - Summitom šéfov štátov a vlád európskej pätnástky v bruselskom Laekene vyvrcholilo v sobotu polročné predsedníctvo Belgicka v Európskej únii. TASR prináša prehľad hlavných rozhodnutí summitu:
ROZŠÍRENIE - EÚ vymenovala desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska, ktoré môžu byť pripravené na ukončenie prístupových rokovaní do konca budúceho roku a zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Okrem SR sú to Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta.
Summit potvrdil, že proces rozšírenia je nezvratný, vyzval kandidátov na "energické" pokračovanie v úsilí pri posilňovaní administratívy a súdnictva.
BUDÚCNOSŤ EÚ - summit schválil Laekenskú deklaráciu, ktorá zvoláva od 1. marca 2002 konvent. Ten sa bude zaoberať prípravou budúcej reformy európskych inštitúcií, o ktorej definitívne rozhodne v roku 2004 medzivládna konferencia.
Kandidátske krajiny budú na konvente zastúpené rovnako ako členské štáty EÚ jedným predstaviteľom vlády a dvoma zástupcami národného parlamentu, nebudú však môcť blokovať prípadný konsenzus pätnástky. Predsedom konventu bude bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard dďEstaing.
OBRANA A BEZPEČNOSŤ - summit vyhlásil jednotku rýchlej reakcie EÚ za operatívnu a schopnú vykonávania jednoduchších operácií v krízových oblastiach mimo územia únie. Operatívnosť jednotky, ktorá má v plnej sile 60.000 mužov existovať do roku 2003, má v najbližších mesiacoch posilniť dohoda s NATO o prístupe k vojenským prostriedkom aliancie, ktorú blokuje Grécko.
TERORIZMUS A AFGANISTAN - EÚ podporila vyslanie medzinárodnej mierovej sily do Afganistanu pod mandátom OSN. Hoci belgickí predstavitelia na úvod summitu oznámili, že sa na nej budú podieľať všetky členské štáty EÚ, do záverov sa dostalo len konštatovanie, že členské krajiny len skúmajú možnosti svojho zapojenia sa do nej. Summit za absolútnu prioritu označil humanitárnu pomoc afganskému ľudu.
EÚ zopakovala "absolútnu" solidaritu s USA v boji terorizmu a potvrdila svoj záväzok implementovať akčný plán boja proti terorizmu, vrátane opatrení ako jednotný zatykač, spoločná definícia terorizmu, zoznam teroristických organizácií, zmrazenie podozrivých účtov, lepšia spolupráca členských krajín, vyššia bezpečnosť leteckej dopravy.
BLÍZKY VÝCHOD - summit vyjadril hlboké znepokojenie nad situáciou v regióne a za imperatív označil ukončenie násilia. Izrael potrebuje podľa EÚ na zabezpečenie mieru partnera, ktorým je Palestínska samospráva a jej zvolený prezident Jásir Arafat.
VONKAJŠIE HRANICE A MIGRÁCIA - šéfovia štátov a vlád poverili Európsku komisiu a ministrov vnútra, aby posúdili podmienky, za ktorých by bolo možné vytvoriť "mechanizmus alebo spoločnú službu na kontrolu vonkajších hraníc únie". Zaviazali sa tiež vytvoriť čo najskôr spoločnú azylovú a imigračnú politiku.
SÍDLA AGENTÚR - summit nedosiahol dohodu o umiestnení vyše desiatky rôznych špecializovaných agentúr. Rozhodol však o dočasných sídlach dvoch, ktoré začnú fungovať od 1. januára 2002. Eurojust bude sídliť v Haagu a agentúra pre potravinovú bezpečnosť v Bruseli.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
