v druhom pilieri, je na nule
Opozícia, zvlášť Smer, kritizuje, že dôchodková reforma núti časť budúcich dôchodcov povinne si sporiť v súkromných spoločnostiach, ale za ich úspory dostatočne neručí.
Zákon o starobnom sporení hovorí, že za úspory občanov ručí Sociálna poisťovňa "v plnom rozsahu, najviac do výšky 50 percent zostatku rezervného fondu solidarity ku dňu rozhodnutia súdu". Poslanec Smeru Jozef Burian upozorňuje, že na súdoch sa "úmyselná defraudácia alebo zlé investovanie" ťažko dokazuje.
Bude sa ručiť nulou?
Sociálna poisťovňa očakávala ku koncu roka 2004 nulový zostatok. Takáto záruka sa zdá "dosť nejasná" aj riaditeľovi Nadácie F. A. Hayeka Martinovi Chrenovi, preto, že "nie je vopred zrejmé, aký bude zostatok fondu".
Vladimíra Pôbišová, šéfka tlačového odboru Sociálnej poisťovne, hovorí, že od 1. januára 2004 do 31. októbra 2004 sa "rezervný fond vytvoril vo výške 5,5 miliardy korún, spolu so zostatkom z predchádzajúceho obdobia predstavoval 7,5 miliardy". Tieto peniaze však poisťovňa v rovnakom období použila na "vykrývanie deficitu v základnom fonde starobného sporenia a základnom fonde invalidného sporenia vo výške 6,4 miliardy".
Ani budúcnosť fondu ako garanta úspor občanov v druhom pilieri nie je jasná. Poisťovňa predpokladá, že starobný a invalidný fond budú ďalej deficitné a peniaze v rezervnom fonde sa tak budú ďalej používať, aby bola zabezpečená ich solventnosť. Zdroje rezervného fondu solidarity a zároveň aj sumy, ktoré sa budú musieť použiť na vykrývanie deficitov týchto základných fondov, odhaduje poisťovňa v roku 2005 na 15,6 miliardy, v roku 2006 na 16,6 miliardy a v roku 2007 na 17,6 miliardy.
Preťahovanie sa o rezervu
Poslednou novelou zákona o starobnom sporení si štát otvoril možnosť poskytnúť Sociálnej poisťovni aj nenávratnú finančnú výpomoc v prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov. Minister práce Ľudovít Kaník upozorňuje, že za solventnosť Sociálnej poisťovne, a teda sprostredkovane aj za vklady v druhom pilieri, ručí štát. Rezervný fond však nepatrí medzi základné fondy Sociálnej poisťovne.
Aby mala poisťovňa v rezervnom fonde dosť peňazí na vyplácanie odškodného v druhom pilieri, nemala by ich všetky používať na vykrývanie deficitov v základných fondoch v prvom pilieri, ale žiadať štát o nenávratnú finančnú výpomoc.
Paradoxom je, že rezervný fond je zriadený najmä na vykrývanie schodkov v základných fondoch v prvom pilieri. Koaličná ANO pripúšťa, že ručenie štátu za škody spôsobené dôchodkovými spoločnosťami si zrejme vyžiada úpravu v zákone. "Reálne sa žiadna vláda pravdepodobne nebude môcť v budúcnosti zbaviť zodpovednosti uhradiť škody, ktoré by takto utrpeli sporitelia," povedal hovorca strany Peter Matula.
Ručia aj tí, čo nesporia
Podľa SF je "nelogické", ak za konanie dôchodkových správcovských spoločností ručí Sociálna poisťovňa, ktorá nemá žiadne právomoci kontrolovať ich hospodárenie. "Za škody spôsobené nekorektným konaním správcovských spoločností musí ručiť štát, ktorý prostredníctvom svojich nezávislých inštitúcií nad nimi vykonáva dohľad," tvrdí SF.
KSS upozorňuje, že aj keď sa použije zostatok z rezervného fondu, škody spôsobené dôchodkovými spoločnosťami si zaplatia samotní občania.
Do rezervného fondu solidarity Sociálnej poisťovne odvádzajú poistné zamestnávatelia, živnostníci, dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby a štát. To znamená, že za vklady ľudí v druhom pilieri budú ručiť aj tí, ktorí doň nevstúpili. Im sa zas v priebežnom pilieri budú skladať na dôchodky všetci pracujúci.
