"Sme víťazi," povedal Stipe Mesič krátko po zverejnení oficiálnych výsledkov. Obhajobu postu však bude musieť potvrdiť ešte v druhom kole.
FOTO - ČTK/AP
Úradujúci prezident Stipe Mesič (70) v nedeľu večer už oslavoval víťazstvo v prezidentských voľbách. Predčasne.
Prvý povolebný odhad hovoril, že získal viac ako nadpolovičnú podporu voličov. Okolo polnoci však došli čísla z Ústrednej volebnej komisie. Podľa nich Mesičovi chýbalo do 50-percentnej hranice necelé percento. Nevyhral tak už v prvom kole a musí do druhého.
Naopak, radosť mala vládna kandidátka Jadranka Kosorová (51). Podľa odhadov bola až na treťom mieste, nakoniec však predbehla bohatého podnikateľa Borisa Mikšiča o dve percentá a Mesičovou súperkou bude ona.
Nudný súboj
O dva týždne v druhom kole sa neočakávajú žiadne prekvapenia. Mesičovi, s imidžom pohodového a bystrého človeka, pravdepodobne už víťazstvo neunikne. Tridsaťpercentný náskok je príliš veľký na to, aby sa ho konzervatívnej kandidátke Kosorovej podarilo dobehnúť.
"Splnili sa moje dva ciele, postúpila som do druhého kola a finále na prezidentských volieb sa zúčastní žena," povedala Kosorová, blízka spolupracovníčka premiéra Iva Sanadera.
Prekvapivému postupu podnikateľa Mikšiča do druhého kola pravdepodobne zabránili zahraniční Chorváti. Za hranicami totiž suverénne vyhrala Kosorová s 60- percentnou podporou.
Vysoká podpora Mikšiča však poukazuje na to, že časť konzervatívnych voličov je nespokojná s vládnou politikou. Dali dokonca radšej hlas populistovi Mikšičovi, ktorý sa po troch desaťročiach podnikania v USA vrátil domov. Ten včera požadoval prepočítavanie hlasov. Nepozdávalo sa mu, že podľa volebných odhadov mal postúpiť on, ale podľa oficiálnych výsledkov skončila na druhom mieste Kosorová.
Nízka účasť
Jedným z faktorov, prečo liberál Mesič nevyhral už v prvom kole, je nízka volebná účasť. Volila len polovica zo štyroch miliónov oprávnených voličov.
Napriek skôr ceremoniálnym právomociam prezidenta, ktorý má väčšie slovo len v zahraničnej, obrannej politike a v tajných službách sa Mesičove roky prezidentovania hodnotia pozitívne. Podarilo sa mu dostať Chorvátsko z medzinárodnej izolácie a ekonomickej nestability, ktorú zdedil po autokratickom Franjovi Tudjmanovi. Ak obháji svoj post, pravdepodobne privedie Chorvátsko do Európskej únie.
Jedným z mála bodov, kde Mesič stráca podporu, sú vojnoví veteráni a nacionalisti, ktorým sa nepáči jeho spolupráca s Medzinárodným vojnovým tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Tá je podmienkou pre úspešné zavŕšenie rozhovorov s Bruselom.
Prezidentské voľby
Stipe Mesič (úradujúci prezident) 48,9 %
Jadranka Kosorová (kandidátka vládnej HDZ 20,3 %
Boris Mikšič (podnikateľ) 17,8 %
Po sčítaní 99,73 % hlasov
