Jozef Malík, zakladateľ rodinnej chodeckej tradície, s dcérou Zuzanou, Atletickým objavom Slovenska 2004.

Na dvore domu rodiny Malíkovcov v Šuranoch sa sesternice hrali na naháňačku chôdzou. Víťazila Zuzana. Jej otec a štyria strýkovia zatiaľ dreli podrážky na dolniackych cestách. Sú piati: Jozef, Juraj, Ondrej, Štefan a Peter.

Tri rodinné "klany" Malíkovci, Benčíkovci, Blažekovci povýšili športovú chôdzu na našu najúspešnejšiu atletickú disciplínu posledných vyše dvoch desaťročí, hoci momentálne im vyfúkli domáce prvenstvo vrhači. Aj oni majú základy v rodinnom kruhu u Charfreitagovcov či Konopkovcov.

Na štarte "tisíc" Malíkovcov a jedna Malíková

Počtom sú bezkonkurenčnou jednotkou Šurančania. Malík rozhodca, Malík organizátor, na čele pretekov Malík pred Malíkom, bolo a je často počuť hlásateľa (často je ním opäť Malík) na chodeckých pretekoch. Mužské hradby zrazu prelomila dievčina - Zuzana Malíková (21 rokov), na aténskej olympiáde dvadsiata druhá.

Útle žieňa (166 cm/49 kg) si to v rodinnom súboji so strýkom Štefanom (40) rozdáva telefonicky. Zatiaľ je na tom o kúsok horšie, Malík skončil na OH v Sydney dvadsiaty, na OH v Atlante 21. Na juniorských majstrovstvách Európy skončila Zuzana šiesta, on piaty. Potiaľ možno porovnávať. Najväčším úspechom Štefana Malíka bolo 11. miesto na MS 1995, celkove štartoval na svetovom šampionáte štyrikrát, Peter Malík (37) raz.

Všetko začal Jozef Malík, Zuzanin otec, ktorý sa na strednej škole v Nových Zámkoch začiatkom sedemdesiatych rokov rozhodol, že sa pokúsi radšej rýchlo chodiť, ako pomaly behať. Podarilo sa mu to, hoci sa nestal žiadnym esom. Lenže chôdza je chytľavá disciplína.

"Asi preto, že je nezvyčajná a nenáročná na základné podmienky. Nám stačí skutočne iba cesta," podotkol J. Malík, ktorý je tiež podpredsedom Slovenského atletického zväzu.

"Otec má viac-menej pravdu, ak hovorí o štrekách. U nás na dolniakoch to ide. Je tu menšia dopravná premávka, v zime primŕza iba sviatočne. Nemám rada hrboľaté a šmykľavé povrchy, teda ani tatranské. Nie som fajnová, lenže pri mojom fyzickom fonde musím byť opatrná," doplnila dcéra.

Z dolniakov do výšok

Zuzana sa vlani zlepšila o päť minút, jej súčasný slovenský rekord na 20 km je 1:33:02 h (v Aténach dosiahla 1:33:17 h). V tomto roku chce stiahnuť z výkonu ďalšie tri minúty, a to si už pýta prípravu v skutočných vysokých horách. "Vo februári do takého prostredia iste pôjdeme. Najprv sa črtalo Mexiko s chlapcami Dukly Banská Bystrica, teraz sa objavila juhoafrická možnosť. Presné miesto v túto chvíľu neviem. Ale išli by sme trebárs aj na vlastné náklady. Mne sa viac pozdáva Stredná Amerika. Hneď na to by mal, po dvoch týždňoch, nasledovať pretekársky test v Dudinciach. Ten ukáže ako ďalej v sezóne," naznačil plány otec-tréner, ktorý je prívržencom "pomalého ponáhľania sa", čiže systému postupného zlepšovania sa.

Zuzana je dobrá v rýchlostných ukazovateľoch, veľké objemy zatiaľ s otcom neriskujú. "Zrejme by to išlo v príprave ešte aj o čosi intenzívnejšie. Postupujeme zásadne podľa Zuzkiných pocitov. Nikdy nejdeme za ne, skôr o čosi menej. Nelámeme žiadne tréningové rekordy. Dcéra našliapala vlani v tréningu približne 4500 km, asi 12 km denne. Nikdy sme neprekročili dávku 25 km. Pravda, záťaže chceme opatrne zvyšovať."

Pohľady z lepšej strany

Olympiádu vyhrala senzačne 22-ročná Grékyňa Atanasía Cumeléková, Zuzanina rovesníčka. "Pre mňa to až také prekvapenie nebolo. S Atanasíou súperím štyri roky. Síce s ňou prehrávam, ale iba tak o tri-štyri priečky. Sme tak trochu kamarátky. Potešilo ma, že vyhrala," povedala slovenská chodkyňa.

Malíkovci sa pozerajú na svet zásadne z lepšej stránky. Slovo - senzačne - sme k Cumelékovej priradili úmyselne. Dnešný svet nečakanému víťazstvu v atletike a priori neverí - predsa, doping. "Nepatrím do skupiny podozrievavých. Verím v čisté, skvelé i prekvapujúce výsledky. To večné spochybňovanie ma dokonca štve. Viete, koľko driny je za takým olympijským prvenstvom? A zrazu niekto mávne rukou. Jestvujú výnimoční ľudia, talentom i usilovnosťou. Vo všetkom - vo vede, v literatúre, umení i športe," zanietene obhajovala chodkyňa veľké veci.

Zamyslenie na tému - doping

Otec sa pridal. "Doping je vážny problém. Bez dovolených podporných prostriedkov sa vrcholný šport dnes nedá robiť, pretekári by sa zničili. Naznačili ste, že ja by som si iste, z pozície funkcionára zväzu, poradil, keby som niečo pre Zuzanu potreboval. Nie. Lekárska starostlivosť o našich športovcov, nehovorím iba o atlétoch, je v tejto oblasti úbohá. Aj ten najlepší lekár vychádza iba z letáčika priloženého k preparátu. Nemusí byť stopercentný. Iste sú príklady jasných dopingových previnení. Aj športovci, ktorí riskujú na hrane noža. Som však presvedčený, že existuje dosť prípadov, ktoré vyplynuli z nevedomosti, a nie úmyslu. Napríklad zlej kombinácie užitia prípravkov či šlendriánstva farmaceutickej firmy v popiskoch. Ani v jednom z týchto prípadov nemá u nás kto stopercentne poradiť. Aj naši špičkoví lekári vychádzajú iba z toho letáčika o zložení preparátu. Pomáhajú, ako vedia. Ale na kolene, systém nie je."

Zuzana: Výhoda, chodím bez "kufríka"

Vyplýva Malíkova opatrnosť v dávkovaní tréningových objemov aj z takýchto súvislostí? "Čiastočne, ale nie kľúčovo. Zuzana je útla atlétka s menšou kapacitou pľúc. Na druhej strane má ľahší krok a nemá problémy s technikou."

"Oproti atlétkam, ktoré nosia so sebou na trati ten nepríjemný ,kufrík' mám iste výhodu. Už si začínam zvykať aj na dvadsiaťkilometrovú trať. Keď ju zaviedli, vravela som si - kurníkšopa, práve v mojom období. Stále som síce lepšia na kratších vzdialenostiach, ale na tých je zasa väčšia konkurencia. A napokon, čo našpekulujem, rozhodli - chodí sa dvadsiatka. Driny sa nebojím, strach mám z možných zranení."

Zuzana rad za radom obracala zlé na dobré. Neubíjajú vás preteky na dvojkilometrovom okruhu, dokolečka hore-dolu? "Vždy sa teším, že stretnem skupinku našich trénerov, mojich kamarátov alebo fanúšikov. To dodá sily a zasa sa k ním ponáhľam. A preteky ujdú, ani sa nenazdáte. Pravda, dlhšie a pestrejšie okruhy na komerčných pretekoch sú iste zaujímavejšie."

Otec: Dcéra je výnimočná študentka

Komerčné preteky znamenajú peniaze. Dá sa z chôdze vyžiť? "Ak sa dostanete medzi absolútnu špičku, tak medzi desiatku najlepších, a za rok sa na komerčnej súťaži umiestnite do tretieho miesta, áno. To môj prípad zatiaľ nie je. Raz v Nemecku som sa približovala k dotovanému miestu, tak ma urýchlene diskvalifikovali. Prvý a jediný raz v živote."

Zuzana v súvislosti so svetovou špičkou povedala - zatiaľ. "Tento rok by som sa chcela posunúť pod 1:30 h, čo je asi svetová dvadsiatka, potom stiahnuť ešte dve minútky, čo už špička je. Väčšie plány si netrúfam ani vysloviť. Vlastne aj toto sú také plány-sny," hovorila vysokoškoláčka, štvrtáčka na odboru telesnej výchovy a biológie banskobystrickej Univerzity Mateja Bela.

Zuzana konštatovala, že jej učenie nerobí problémy, a stíchla. Na veľa sa rozhovoril otec: "Až po maturitu mala samé jednotky, dvakrát ju vyhlásila za najlepšieho študenta katedry."