Obrovský talent potvrdil už v šestnástich rokoch, keď v prvom zápase mládežníckej kategórie nastrieľal neuveriteľných šestnásť gólov Sedemnásty, extrémne horúci júlový deň roku 1994. V stotisícovom vypredanom kotle losangeleského štadióna Rose Bowl Pasadena hustla atmosféra. Finále pätnástych futbalových majstrovstiev sveta medzi Brazíliou a Talianskom sa nerozhodlo v riadnom hracom čase a zmenu skóre neprinieslo ani predĺženie. Najlepší tím planéty na ďalší štvorročný cyklus určili až rozstrely zo značky pokutových kopov. Darmo sa favorizovaní Juhoameričania spoliehali na Romária, s piatimi gólmi najúspešnejšieho strelca turnaja. Famózny tandem Romário - Bebeto sa proti skalopevnej talianskej defenzíve nepresadil.
Zatiaľ čo Bebeto sa k bielemu bodu nedostal, Romário si za nepriaznivého stavu 0:1 postavil loptu a prekonal brankára Pagliucu. Keďže jeho spoluhráči Branco a kapitán Dunga ho napodobnili a najstarší borci squadry azzurry Massaro s Robertom Baggiom nepochodili, svetový titul sa po dlhých dvadsiatich štyroch rokoch sťahoval opäť do Brazílie.
Rok, v ktorom pozbieral najväčšiu slávu
Dvanásť mesiacov tohto výnimočného roka znamenalo absolútny vrchol Romáriovej kariéry. Nikdy predtým a ani potom už nezažil toľko futbalovej slávy. Práve vtedy vyhral s Barcelonou španielsku ligu i Superpohár. Prvý rok pobytu v katalánskom tíme mu vyniesol len superlatívy. Pod vedením holandského trénera Johanna Cruyffa nastúpil v tridsiatich troch zápasoch a dosiahol úctyhodných 30 gólov. To nemohlo znamenať nič iné, len korunu kráľa strelcov. Konkurenciu nenašiel ani doma a celkom logicky ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu Brazílie '94.
Hoci štartoval aj na svetovom šampionáte štyri roky predtým v Taliansku, dlhšie zranenie malo za následok, že odohral len 65 minút proti Škótsku. Tam však kanárici tak vysoko ako v Amerike nevyleteli. S turnajom na európskom kontinente, kde sa im zvyčajne príliš nedarí, sa lúčili už po osemfinálovej prehre s Argentínou.
Končím. Nemám už viac motiváciu
Dnes 38-ročný stále kontroverzný Romário má zenit výkonnosti dávno za sebou. Vek mu však nezabránil vlani v novembri, aby sa po desiatich rokoch vrátil na miesto činu a dôstojne sa rozlúčil so žltým dresom brazílskej reprezentácie. V Los Angeles sa na spomienkový zápas hráčov Brazílie a Mexika z roku 1994 prišlo pozrieť 50-tisíc ľudí.
V tíme majstrov sveta nechýbali Taffarel, Jorginho, Mauri Silva, Rocha, Branco, Aldair, Dunga či Bebeto. Na opačnej strane sa lúčil s kariérou nezabudnuteľný mexický brankár Campos. Kanárici vyhrali 2:1. Netreba hádať, kto sa postaral o obidva góly víťazov.
Bol to ten istý Romário, ktorý začiatkom minulého týždňa v obsiahlom rozhovore pre brazílsky denník Globo vyhlásil, že končí s aktívnou činnosťou. "Už to ďalej nejde, nemám viac motiváciu." Oficiálnu rozlúčku na štadióne Maracana v Riu de Janeiro naplánoval na druhú polovicu tohto roka. "Jeden polčas si zahrám v drese Vasco da Gama, druhý po boku hráčov Flamenga." V oboch kluboch strávil najviac času - vo Vascu sedem rokov, vo Flamengu o dva menej.
Nekončím. Mám ešte dostatok síl
Nebol by to však už z minulosti dobre známy enfant terrible Romário, ktorý by nevymyslel zápletku aj mimo trávnika. Pár dní nato vehementne dementoval správy, že je koniec. "Chcem, aby bolo všetkým jasné, že ešte nekončím s futbalom. Povedal som len, že som si nepripadal, ako by som hral. Mám ponuku od Vasca a dostatok síl na to, aby som vydržal na ihrisku minimálne ešte rok," zdôrazňoval brazílskym novinárom.
Pred dvoma rokmi sa za 1,5 milióna dolárov dohodol na krátkom, iba trojmesačnom kontrakte, s katarským klubom Al Sadd, odkiaľ sa vrátil naspäť do Fluminense. "Ani si neviete predstaviť, ako som rád, že sa opäť ocitnem na Maracane," povedal po návrate pre denník Jornal do Brasil. Z futbalovo exotickej krajiny prišiel sklamaný. Zahral si len tri zápasy. Bez jediného gólu. V posledných týždňoch sa dokonca nedostal ani na súpisku.
Vo Fluminense však nenašiel pohodu, s akou mužstvo opúšťal. Klesajúca fyzická pripravenosť a neustála verejná kritika o dva roky mladšieho trénera Alexandra Gamu viedli vedenie klubu k ukončeniu spolupráce. "V roku 1994 som mal 73 kilogramov. Dnes vážim 72,8. Robím všetky cvičenia, ktoré mi predpíše môj kondičný tréner a ktoré by som predtým určite nezvládol," bránil sa majster sveta po vynesení verdiktu.
Viac gólov dal len Pelé a Ronaldo
Pravda, Romário mal vysoké nároky. Vyhradzoval si, aby mohol na ligové zápasy u súperov cestovať individuálne a v poslednom čase so spoluhráčmi ani netrénoval. Vraj vzhľadom na svoj vek potrebuje iný tréningový program. Pred dvoma rokmi pomohol Fluminense trinástimi gólmi až do semifinále brazílskej najvyššej súťaže, ale potom sa dostavili strelecké suchoty.
Historicky tretí najlepší strelec brazílskej reprezentácie (Pelé - 77 gólov, Ronaldo - 56) vlani naznačil, že by rád skončil vtedy, keď dosiahne jubilejný tisíci gól. Ako povedal, vedie si od detstva vlastnú štatistiku všetkých nastrieľaných a podľa nej ich bolo začiatkom minulého roka 890. Patrí medzi ne aj rekordný zápis. V prvom mládežníckom zápase vyhralo jeho amatérske mužstvo Olaria nad tímom Cabuco 18:1 a mladý, ešte iba 16-ročný Romário, sa uviedol nevídanými šestnástimi gólmi!
Majster sveta si posedel aj vo väzení
Vlani v auguste strávil šesť hodín za mrežami, pretože prvej manželke Monice Santoro nezaplatil výživné 15-tisíc eur. S bývalou modelkou sa zosobášil pred televíznymi kamerami na futbalovom ihrisku. 'Áno' si povedali priamo na bielom bode, z ktorého sa zahrávajú pokutové kopy. Majú spolu dcéru Moniquinhu a syna Romarinha. Romário je už trikrát ženatý, dokopy má šesť detí.
Obrovský talent potvrdil už na olympiáde '88 v Soule. Jeho sedem presných zásahov, najviac na celom turnaji, katapultovalo Brazíliu do finále, kde prehrala s mladou zbornou ZSSR 1:2 až po predĺžení. Všade tam, kde prišiel doma prezývaný Baixinho (v preklade "malý"), tam sa diali veľké futbalové veci.
Spomínajú na to v klube Vasco da Gama, kde začínal, ale aj v španielskej Barcelone a Valencii či v holandskom Eindhovene. Vďaka jeho technickým prednostiam, raketovému zrýchleniu a brilantnému ovládaniu lopty, boli tieto tímy vtedy v centre pozornosti. Nech je tak či onak, Romáriov futbalový čas sa neúprosne kráti. Aj keď si to kedysi vynikajúci útočník veľmi nechce pripustiť.
