„Deti vo Francúzsku chodia do školy rady, sú motivované, zo skúšania nemajú strach, pracujú samostatne a učia sa prezentovať svoje výsledky pred kolektívom. Učiteľ usmerňuje a radí, vedie s deťmi dialóg,“ rozpráva otec Andrey Fázikovej, ktorá navštevuje už tretí rok školu v Paríži. „Vyučovanie na prvom stupni nie je v stredu, tá je úplne voľná, ale niektoré soboty - asi tak každý druhý a tretí týždeň, je doobeda vyučovanie. Deti nedostávajú domácu úlohu a nenosia domov žiadne učebnice. Raz za dva týždne prinesú na nahliadnutie pracovné zošity jednotlivých predmetov. Nosia len poznámkový zošit, cez ktorý komunikuje učiteľ s rodičmi.“

Rodič tak vlastne nemá možnosť sledovať, čo a ako sa dieťa učí, nemá ucelený prehľad o učive a je odkázaný na konzultácie s učiteľmi. Vzniká dojem, že učenie je nesystémové a neusporiadané, na druhej strane však treba povedať, že osnovy jednotlivých ročníkov sú prístupné na odbore školstva v miestnom úrade alebo cez internet, takže rodič má možnosť kontroly. Výhodou systému je to, že na rodičov nie je prenášané žiadne doučovanie a vysvetľovanie. „Na prvom stupni sa hodnotí šiestimi stupňami - veľmi dobre, dobre, dosť dobre, uspokojivo, nedostatočne a veľmi nedostatočne. Môže sa hodnotiť i trojstupňovo - zvládnuté, na zdokonalenie a nezvládnuté,“ hovorí Jozef Fázik. „Vysvedčenie žiaci dostávajú štyrikrát za rok. Nie je to však také pekné tlačivo ako na Slovensku, je to skôr hodnotiaca správa na bežnom papieri. Hodnotenie je podrobnejšie, s komentárom. Napríklad pri predmete reč a jazyk, teda francúzština, sa posudzuje vyjadrovanie v rozhovore, schopnosť čítať nahlas, myšlienková zrozumiteľnosť napísaného textu, pravidlá písania, samostatné písanie textu či aplikovanie naučených poučiek gramatiky. Rodič sa tak dozvie oveľa viac o tom, ako vie dieťa použiť získané vedomosti.“

Vo Francúzsku sa kladie väčší dôraz na hudbu, literatúru a výtvarné činnosti, pochopenie textu. Deti už v prvom polroku zvládnu čítanie a písanie, v druhom polroku čítajú knižky a robia si samostatné poznámky - a pritom francúzsky jazyk má v porovnaní so slovenským rozdielnu písanú a vyslovovanú formu. V škole sa nevyzúvajú a na telesnej výchove sa neprezliekajú - jednoducho prídu športovejšie oblečení.

„Zloženie triedy sa každý rok mení. Asi tretinu žiakov pomenia v rámci ročníka, ďalšia časť zmení školu z vlastných pohnútok, niekoľkí opakujú ročník - čo je bežný jav a žiadna tragédia - a snáď len tretina ostáva pôvodná,“ pokračuje Fázik. „Nie je to na škodu, žiaci sa naučia pripôsobovať zmenám.“

Podľa Fázika má slovenský systém školstva veľa pozitívneho, výučba ide viac do hĺbky - zvlášť v matematicko-technickej oblasti. „Vo Francúzsku sa viac učí tvorivosti, podporuje sa individuálny prístup, cení originalita. Veľa sa diskutuje, akceptuje sa aj iný, vlastný názor žiaka - pán učiteľ, ja to vidím takto. Nie je nezaujímavé, že podobne funguje vlastne celá spoločnosť, nielen škola.“ (sr)