FOTO – ARCHÍV

ený na dobrovoľnosti, individuálnom prístupe, akceptovaní dieťaťa ako plnohodnotného človeka a na nestresovom prostredí bez strachu.“

Vo Švédsku sa neznámkuje

Pavol Zlatoidský žije vo Švédsku už štvrtý rok a jeho tri deti sa bez problémov začlenili do nového školského systému. Sám hovorí: „Dieťa sa tu neučí pre školu, ale pre seba. Neexistuje tu známkovanie, hodnotenie pomocou bodovania sa začína až v ôsmom ročníku. Prepadnutie je neznáma vec - žiak môže test opakovať dovtedy, kým neuspeje.“

V nižších ročníkoch nie je pevný rozvrh hodín. V prvom a druhom ročníku sa deti učia čítať tlačené písmená a počítať do sto. Dobrí postupujú rýchlejšie, slabší pomalšie. Učiteľ je kreatívny človek, ktorý pracuje s najvzácnejším „materiálom“, a preto mu nik nepredpisuje, ako má učiť. Úroveň žiakov kontroluje jedine centrálny úrad pre školstvo.

„Veľmi sa mi páči, že deti sa učia hrať na flaute a od prvej triedy nacvičujú divadelné hry alebo muzikály, ktoré potom predvedú rodičom. Robia to rady a bez trémy. Vždy som prekvapený ich hereckými a speváckymi výkonmi,“ hovorí Zlatoidský.

Každý je jedinečný

Pavol Zlatoidský chváli najmä individuálny prístup k dieťaťu: „Každý človek je jedinečný a nemožno ho zaškatuľkovať. Albert Einstein začal rozprávať až ako trojročný, a preto bol pokladaný za zaostalé dieťa. Edisona počas celej školskej dochádzky pokladali za lajdáka, ktorý vyrušoval. Dieťa je plnohodnotný človek, i keď sa len vyvíja. A preto s ním hodno diskutovať na jeho úrovni, vysvetľovať mu, prečo sa toto musí a toto nie.“

Vo Švédsku nemajú známku zo správania. Ak sa dieťa dopustí priestupku, rieši ho učiteľ medzi štyrmi očami, pri vážnych prípadoch zavolá rodičov. Neexistujú tu rodičovské združenia v našom slova zmysle, tak dva-trikrát ročne prebieha „pohovor o vývoji“, pričom rodič môže priviesť aj dieťa.

„Problémy rodiny sa nepretriasajú pred celou triedou, niekedy až šokujúco netaktným spôsobom ako u nás, a rodič sa nedozvie prakticky nič o ostatných žiakoch. Nevie, že ten je ‘horší‘ a ten ‘lepší‘ - tieto porovnania sú zavádzajúce a škodlivé,“ tvrdí Zlatoidský.

Výchova pre domácnosť

V každej triede sú jeden-dva počítače. Ôsmaci a deviataci sa učia i také predmety, ktoré my nepoznáme. Napríklad výchovu pre domácnosť.

„Môžem uviesť príklad domácej úlohy z tohto predmetu - máš 15 000 švédskych korún a za ne zariaď jednoizbový byt. Dieťa si musí zistiť ceny nábytku a vypracovať optimálny plán jeho rozmiestnenia,“ vysvetľuje Zlatoidský.

Prijímacie skúšky na strednú školu vo Švédsku nie sú. Jediným kritériom na prijatie je počet bodov z ôsmeho a deviateho ročníka. Stredných škôl je dosť a väčšina žiakov môže študovať, kde chce.

Školský systém sa musí zmeniť

„Ja mám na školu zlé spomienky. Keď vidím, ako tu učiteľka ráno osobne privíta všetky deti a vyobjíma ich, kladiem si otázku, kde som to vlastne žil. Spoločenská situácia na Slovensku sa od mojich žiackych čias podstatne zmenila, školský systém len nepodstatne. Musí sa však zmeniť, lebo mladých treba vychovávať do 21. storočia - do storočia internetu, počítačov či kolonizácie planét,“ hovorí Zlatoidský.

SOŇA REBROVÁ