Michal Martikán v plnej jazde.
FOTO - TASR
Na stole má haldy spisov k jej sporným prípadom, ktoré ešte bude musieť doriešiť. Tesne pred koncom roka k nim pribudol ďalší zo Slovenska.
Náš vodný slalomár Michal Martikán v podaní žiada, aby bola zrušená jeho penalizácia dvoma trestnými sekundami za údajný nepovolený dotyk na jednej z bránok v olympijskom finále C1 a dodatočne ho vyhlásili za víťaza Hier XXVIII. olympiády namiesto Francúza Tonyho Estangueta.
,,Ak podáme protest, tak len v prípade, že bude mať aspoň 51-percentnú šancu na úspech," povedal svojho času Martikánov manažér Richard Galovič. Na tvrdení trvá: "Nemám právnické vzdelanie, ale také sú moje pocity."
Martikánov protest prišiel v období, keď si už mnohí mysleli, že sa zmieril s tým, že ho v Aténach obrali o zlato - štyri mesiace po skončení olympiády. "Ešte šesť týždňov po Hrách prevládal pocit - kašlime na to," priznáva Galovič. "Michal bol a je presvedčený, že - ak mu zdravie vydrží - zažije ešte raz to, čo v Atlante 1996, kde zvíťazil. O štyri roky v Pekingu alebo o osem, zatiaľ nevedno, kde. Ale potom som si vyžiadal správu o komunikácii hlavného rozhodcu súťaže a zistil som také významné nezrovnalosti, že som si povedal - nie, to tak nenecháme."
K vodákovej žiadosti na arbitráž nie je priložené podporné stanovisko Slovenského olympijského výboru, ale to neznamená, že SOV sa od nej odťahuje. "O tom, že sa chystá, sme v minulých dňoch informovali predsedu Medzinárodného olympijského výboru Jacqua Roggeho," potvrdzuje šéf SOV František Chmelár. "Protest má zmysel - každý boj za pravdu má zmysel," pripomína.
Protest, naštylizovaný advokátom Petrom Kubíkom, nie je postavený na tvrdení, že nešlo o dotyk bránky, hoci Martikán je naďalej presvedčený, že k nijakému nedošlo. "Keby to malo byť v polohe dotyk-nedotyk, necháme to tak," vraví manažér Galovič a naznačuje, že v tom prípade by arbitrážny podnet nemal veľkú šancu na úspech. Napáda však sériu rozhodcovských chýb, ktoré "keď už nehovoria o cielenej manipulácii, tak prinajmenej o obrovskej neprofesionalite, na ktorú pretekár doplatil stratou zlatej medaily".
Dva oficiálne zápisy, druhý z nich vydaný takmer dve hodiny po súťaži, uvádzajú Martikánovu chybu na bránke č. 5, no v komuniké technického delegáta sa zrazu konštatuje dotyk na bránke č. 7. Ani jedna z nich nebola zaznamenaná na oficiálnej elektronickej tabuli ani na oficiálnych medzičasových tabuliach, pripomína sa v proteste podanom do Lausanne. "Michal jazdil úplne posledný a spodok trate vo vedomí jasného náskoku šiel tak, aby neurobil chybu - keby vedel o trestných sekundách, bol by schopný zmeniť taktiku aj techniku tak, aby napriek hendikepu vyhral," myslí si Galovič.
S hlavným rozhodcom aténskeho finále C1 Poliakom Zbigniewom Kudlikom údajne majú slovenskí vodní slalomári viac zlých skúseností.
"Súhra priveľa chýb na jedného človeka," pritakáva Galovič. "Nám však nejde len o jedného rozhodcu, dokonca ani len o jednu - Michalovu zlatú medailu. Vodný slalom musí zmeniť systém rozhodovania."
Aké má Martikán šance vybojovať pri zelenom stole zlatú medailu, z ktorej sa pár minút v Aténach tešil?
Slovenský olympijský šéf Chmelár nie je bezhraničný optimista, ale myslí si, že Martikán vyhrá aj v prípade, ak rozsudok nebude znieť tak, že mu majú udeliť zlatú medailu: "Potešila by ma aj morálna satisfakcia, za akú by som pokladal arbitrážny výrok o rozhodcovských chybách a vyzvaní federácie urobiť také zmeny v pravidlách, ktoré by objektivizovali rozhodovanie. V modernom športe enormne stúpa výkonnosť, rozdiely medzi najlepšími sa minimalizujú a akýkoľvek subjektivizmus v dôsledku nedostatku pravidiel športovec logicky vníma ako nespravodlivosť."
