V slovenskej futbalovej Superlige sa čoraz viac udomácňuje presvedčenie, hráčske i trénerské, že mužstvo sa dopracuje k vytúženým bodom skôr po deštrukčnom ako tvorivom výkone. Sporadicky to vyjde. Myslenie hráčov je ukojené, funkcionári a sponzori si uvoľnujú kravaty pod krkmi a ľahšie sa im dýcha, ale fanúšik stále iba sníva o zážitku, atraktívnych deväťdesiatich minútach, obojstranných jazdách hore-dolu, po ktorých by z aktérov tiekol pot a chytali ich kŕče od vyčerpania. To je na našich trávnikoch zatiaľ hudba budúcnosti.

Len striktne nalinkovaná defenzíva na súperovom ihrisku často pripomína šikmú plochu, po ktorej sa nepríjemne skĺzlo už nejedno mužstvo. Žilina v Prešove, Košice a Trenčín v Petržalke. Zatiaľ čo títo „betonári“ zničili trávnik vo vlastnom pokutovom území a v jeho blízkosti, na opačnej strane tento priestor často len pofúkali. Tréneri radi tvrdia, že bránenie nie je iba v kompetencii obrancov, že sa na ňom musia podieľať takmer všetci. Ale svojim hráčom by potom mali zdôrazniť aj to, aby nezabúdali vystrčiť nos i za stredovú čiaru – a tiež vo väčšom počte. Útok, dobre založený a nebezpečný, by takisto nemal byť iba záležitosťou jedného, prípadne dvoch vysunutých hrotov. Niektorým tímom viditeľne chýba plynulé prelievanie formácií – smerom k vlastnej bránke i dopredu. Sťahovanie sa i vyráženie v líniách. Akoby sme chceli kopírovať ostrovný futbal s dlhými nakopávanými prihrávkami cez stred ihriska, ktorý pri typickej anglickej konzervatívnosti nie je už dnes v móde. A aj keby bol, na Slovensku je minimum takzvaných brejkových futbalistov, ktorí by ďalekonosné (a museli by byť ešte aj presné) pasy vedeli gólovo zužitkovať. V našich podmienkach to niekedy zvádza k alibizmu – odkopnem loptu a nech si s ňou útočník na súperovej polovici robí, čo chce. Takto sa vytráca kombinácia na krátke vzdialenosti, pohyb bez lopty, nabiehanie do voľných priestorov, streľba z hry, pokus o moment prekvapenia. Keby napríklad v nedeľu Petržalčania Benčík s Erikom Hrnčárom párkrát krásne nevypálili a trenčiansky brankár Lipčák zakaždým ešte krajšie nezakročil, nebolo by čo vyzdvihnúť. To boli, okrem gólovej akcie, naozaj ozdoby, po ktorých fanúšikom vtrhla do tvárí radosť, zaktivizovali dlane a ústa sa hneď rozdiskutovali. Stačilo tak málo.

Fetiš bodov je prisilným komplexom. Najmä pre tých, ktorým ide o ligovú existenciu. Negatívne ovpylvňuje rozmýšľanie jednotlivca, brzdí snahu o tvorivé nápady a takmer gumuje improvizačné sklony. Sebadôvera klesá, lebo každá chyba môže byť fatálna a teda rozhodujúca. Hráči žijú na ihrisku v strachu neinkasovať úvodný gól, pretože na víťazné zvraty neexistuje dostatok skúseností, zdravého hecu a predovšetkým odvahy. Keď tieto vlastnosti vytasila Trnava v druhom polčase, aj majstrovský Inter bol v úzkych a stratil kontrolu nad zápasom.

MIROSLAV BUKOV

Tabuľka jari

1. Petržalka 3 3 0 0 7:3 9

2. Inter 3 3 0 0 6:2 9

3. Slovan 3 2 1 0 7:3 7

4. Prešov 3 1 1 1 4:2 4

5. Púchov 3 1 1 1 5:5 4

6. Trenčín 3 1 1 1 1:1 4

7. Ružomberok 3 1 0 2 5:8 3

8. Trnava 3 0 1 2 1:4 1

9. Žilina 3 0 1 2 2:6 1

10. Košice 3 0 0 3 5:9 0