1. Najlepší spisovateľ 20. storočia: Myslím si, že literatúra nie je o stupňoch víťazov, ale o stupňoch a obdobiach a kontextoch čítania. V každom období môjho života bol pre mňa dôležitý niekto iný/á - nemyslím, že existuje nejaká nesporná univerzálna platnosť. Napríklad v študijnej mladosti by som dala prednosť Vonnegutovi. Alebo Kafkovi? S tým sa krásne mučivo dospievalo, nikto a nič nebolo čiernejšie ako ja a on.
2. Najlepší román 20. storočia: Ak by som išla podľa toho, koľkokrát som ho v detstve prečítala, tak Winnetou. Keby som mala naozaj pod tlakom ostrovnej nevyhnutnosti pomenovať jedinú knihu, asi by to za poslednú desiatku rokov bola Vlastná izba Virginie Woolfovej.
3. Najlepšia kniha edície Svetová knižnica SME: V tomto období života je mi ľúto, že vo vašom zozname sa našlo miesto len pre jednu ženu, mne by sa ich tam hodilo viac. V tejto chvíli sa zaoberám Elfriede Jelinekovú, nezabúdam však na Virginiu Woolfovú a jej Tri guiney či Vlastnú izbu a podľa situácie ani na Margaret Atwoodovú, Timravu, Aglaju Veteranyi a ďalšie.
"Na vine sú všetci, ktorí spôsobili stav vedomej pohlavnosti. Pre každého, kto píše, je osudnou chybou myslieť na svoje pohlavie. Osudovo sa nevypláca byť čisto a prosto mužom či ženou. Je treba byť žensky mužský a mužsky ženský."
VIRGINIA WOOLFOVÁ
