Silvio Berlusconi s trofejami AC Miláno. Opiera sa o tú najcennejšiu, "ušatý" pohár pre víťaza Ligy majstrov. FOTO - WWW.ACMILAN.COM
Taliansky premiér Silvio Berlusconi odstúpil po osemnástich rokoch z funkcie prezidenta slávneho milánskeho klubu AC. Šesťdesiatosemročný mediálny magnát, ktorého považujú v krajine za najbohatšieho a najvplyvnejšieho človeka, sa lúčil so slzami v očiach.
Vlastník troch zo štyroch súkromných televíznych staníc v Taliansku s majetkom, odhadom, 7,7 miliardy eur tentoraz nehral žiadne účelové "teatro grande", ktorým je povestný. Novinári z Gazzetty dello Sport mu predostreli stupnicu vyjadrenia smútku od jeden po desať. Premiér s vážnou tvárou odpovedal: "Jedenásť."
Predseda vlády neodišiel zo zvyčajných dôvodov, keď sa klubu nedarí. AC Miláno sa naťahuje doma o postavenie lídra s Juventusom a v Lige majstrov hrá výborne. Berlusconi musel rešpektovať nový taliansky zákon, ktorý zakazuje premiérovi zastávať popredné funkcie vo sfére obchodu a zábavného priemyslu.
Premiér, prezident, fanúšik
"Pozíciu šéfa klubu, ktorú Berlusconi zastával od 24. marca 1986, zatiaľ neobsadíme," píše sa v oficiálnom vyhlásení AC. Premiérov návrh, aby sa jeho nástupcom stal jeho 35-ročný syn Piersilvio, odmietlo konzorcium Mediaset. Berlusconi mladší je v ňom viceprezidentom a má vplyv na udeľovanie televíznych práv na vysielanie futbalových zápasov.
Milánčanom bude šéfovať súčasný viceprezident Adriano Galliani. Ten bol v tíme šesťnásobného víťaza Ligy majstrov mužom číslo jeden fakticky od roku 2001, keď vymenovali Berlusconiho na čelo talianskeho kabinetu.
Rodený Milánčan nebol iba prezidentom, ale je doslova zápalistým fanúšikom rossoneri. Hráči a tréneri ho milovali, hoci občas aj neznášali. Keď tréner Carlo Ancelottti pred dvoma rokmi zmenil systém, a začal stavať iba jedného klasického útočníka, Berlusconi ihneď zasiahol. Rád sa pohyboval medzi futbalistami, ale aj nepríjemne zasahoval do právomocí kouča.
"Sme smutní, ale nemyslím si, že sa niečo zmení. Náš bývalý šéf iste podá AC pomocnú ruku, keď to bude potrebovať. Berlusconi nebol totiž kľúčovo náš prezident, ale fanúšik," uvádza na internetovej stránke klubu legendárny obranca lombardského veľkoklubu Paolo Maldini, ktorý hral za AC počas celej Berlusconiho éry.
Berlusconi kúpil klub v troskách
Mediálny magnát kúpil milovaný klub v roku 1986 v čase ťažkej krízy. Šesť rokov predtým predsedu klubu Colombo a brankára Albertosiho usvedčili z manipulovania s výsledkami na trhu čiernych stávok. Klub, ktorý oficiálne nesie meno po svojich anglických zakladateľoch AC Milan (nie Milano), preradili do druhej ligy, kde sa trápil.
Televízny magnát nešetril peniazmi. Do potápajúceho sa mužstva investoval 40-miliónov dolárov. Angažoval neznámeho trénera Arriga Sacchiho, bývalého slabého futbalistu, ktorý pracoval v obuvníckej fabrike ako robotník. Rýchlo sa však vypracoval a pripravil stratégiu založenú na invencii chýrneho holandského tria Van Basten - Gullit - Rijkaard, popri ktorých rástli Maldini, Donadoni i dnešný kouč Ancelotti.
Na prelome desaťročí bolo AC nepremožiteľné
V rokoch 1989, 1990 a 1994 vyhrali červeno-čierni Ligu majstrov pod vedením Fabia Capella, klub vtedy považovali za nepremožiteľný. Futbalová popularita veľkou dávkou umožnila Berlusconimu posun do premiérskeho kresla. On z neho za futbal orodoval aj v v posledných ťažkých rokoch zadlženosti talianskych klubov. "Pád našich slávnych tímov nesmieme dopustiť, ide o kultúrne dedičstvo národa," rečnil plamenne predseda vlády. Napokon sa im to takmer vždy akosi podarilo. Juventus vedie ligu, hoci sa zmieta v dopingovom škandále i dlhoch. Taliani si však zväčša vedia pomôcť, hoci viac ako často je za tým slovíčko - nejako. A to obyčajne nie je čisté. Momentálnemu AC však možno ťažko niečo vyčítať.
Triumfy AC Miláno v Berlusconiho ére
(od roku 1986)
Víťazstvá v Lige majstrov: 4 (1989, 1990, 1994, 2003)
Európsky superpohár: 4 (1989, 1990, 1995, 2003)
Interkontinentálny pohár: 2 (1989, 1990)
Talianska liga (Seria A): 7 (1988, 1992, 1993, 1994, 1996, 1999, 2004)