V sedemnástich rokoch stál prvýkrát medzi žrďami v najvyššej českej súťaži. Pri svojom debute v Lige majstrov v septembri 2001 vychytal v drese Sparty na Olympijskom štadióne v Mníchove proti vtedajšiemu obhajcovi trofeje Bayernu nulu. V roku 2002 sa stal hrdinom finále ME hráčov do 21 rokov, keď Francúzom chytil dve penalty a Česi získali titul. Na Euro 2004 sa dostal do All Star tímu, vo svojej zbierke má ocenenia pre najlepšieho brankára Česka i prvej francúzskej ligy, po polovici sezóny vedie oficiálne hodnotenie brankárov v anglickej Premier League. Dvadsaťdvaročný Petr Čech je dnes jednou z hviezd londýnskej Chelsea. V priestoroch jej štadióna Stamford Bridge vznikol tento rozhovor.

Už teraz ste toho dosiahli viac ako mnohí iní brankári počas celej svojej kariéry. Pritom v Česku i na Slovensku vyrastá veľa talentovaných futbalistov, ktorí sa však nepresadia medzi dospelými. Čo im najviac chýba?

Okrem talentu nesmie chýbať ani kus šťastia, ale človek mu musí ísť oproti. Najdôležitejšie je vedieť, čo chcem v živote dosiahnuť. Vo veku od 16 do 20 rokov striehne na mladých hráčov veľa lákadiel, ktorým sa dá ľahko podľahnúť. Musel som si vybrať, či si budem užívať, alebo dám svojmu životu jasný smer a budem sa snažiť niečo dokázať.

Ako 20-ročný ste zo Sparty prestúpili do francúzskeho Stade Rennes. Je výhodou odísť do zahraničia ešte v juniorskom veku?

Základom je dostať sa na najvyššiu úroveň doma, potom sa dá postupovať ďalej. Mnohých som vtedy prekvapil, že som si vybral práve Rennes a neprijal som niektorú z ponúk od slávnejších klubov. S odstupom času môžem potvrdiť, že to bol správny krok. Pre môj futbalový rast to bolo určite lepšie, ako keby som niekde inde vysedával na lavičke.

Máte za sebou možno zlomový rok v kariére. Ako ho hodnotíte?

Prvá polovica bola vynikajúca, darilo sa mi v klube i s národným tímom. Suverénne sme zvládli kvalifikáciu a na ME v Portugalsku sme získali bronz. Podarilo sa mi prestúpiť do FC Chelsea. Potom už išlo len o to, či sa presadím a získam miesto v základnej zostave. Podarilo sa mi to, celé mužstvo hrá výborne a máme dobré výsledky. Je to skvelé, som veľmi spokojný.

Sklamanie zo semifinálovej prehry s Gréckom na Euro už pominulo?

Boli sme krok od finále, takže menšie sklamanie budeme cítiť vždy. Odviedli sme však vynikajúcu prácu, už v kvalifikácii sme ťahali úspešnú sériu bez prehry. Mohli sme dosiahnuť aj viac, no podľa mňa si všetci pamätajú predovšetkým naše výborné výkony a atraktívnu hru. Máme mladý tím, ktorý zostal spolu takmer bez zmien. Pre zranenia nám v posledných zápasoch chýbali iba Pavel Nedvěd a Vladimír Šmicer. Verím, že táto partia bude ešte dlho pokračovať a dočkáme sa ďalších úspechov.

V ankete o Zlatú loptu pre najlepšieho českého futbalistu ste po jeseni na prvom mieste. Prekvapilo vás to?

Je to iba prvá polovica ankety, ale potešilo ma, že niekto ocenil moju prácu. Je pre mňa česť umiestniť sa pred takými hviezdami ako Nedvěd, Baroš, či ďalší vynikajúci hráči.

V českej lige držíte rekordnú šnúru 903 minút bez inkasovaného gólu, v drese Chelsea ste proti Aston Ville vychytali sedemnástu nulu v sezóne a pomaly sa blížite ku klubovému rekordu (32). Špecializujete sa na rekordné zápisy?

Viem o týchto štatistikách, no sú až druhoradé. Brankára vždy poteší, keď neinkasuje. Potom stačí na víťazstvo aj jeden gól. Podstatné sú výsledky celého tímu. V tabuľke Premier League sme na prvej priečke, mám pred sebou skvelých obrancov, takže chytám v pohode.

Chelsea si zatiaľ počína suverénne v anglickej lige aj v Lige majstrov. Ako je možné, že veľa slávnych mien dokázalo akceptovať pozíciu náhradníkov? Ako vychádzate v tomto smere s vaším konkurentom Cudicinim? S kým v mužstve máte najlepšie vzťahy?

Zatiaľ to všetko funguje na výbornú. Je pochopiteľné, že niekto hrá viac, iný menej. Každý musí akceptovať svoju rolu v tíme. Darí sa to, všetci ťahajú za jeden koniec povrazu. Aj môj vzťah s Carlom Cudicinim je bezproblémový. Najviac si rozumiem so spoluhráčmi, s ktorými som do Chelsea prišiel v lete. S Kežmanom, Smertinom, Robbenom či Portugalcami sme strávili veľa času v hoteli, kým sme si každý našli vlastné bývanie.

Tréner Mourinho vyhral s Portom takmer všetko, čo sa dalo. Dobré výsledky má aj v Londýne. V čom je tajomstvo jeho úspechu?

Každý kouč má svoju filozofiu. Mourinho je víťazný typ. Je mladý a veľmi ambiciózny, hráčov dokáže zdravo poblázniť.

Stretávate sa aj s majiteľom klubu Romanom Abramovičom?

Pán Abramovič nechýba prakticky na žiadnom našom stretnutí. Po zápase za nami vždy príde do šatne, takže sme často v kontakte.

Odborníci očakávajú od Chelsea titul. Hovorí sa o ňom aj v klube?

Nie. Chelsea je fenomén a vieme, že máme skvelý káder. Stať sa však môže všeličo. Sezóna je ešte veľmi dlhá, ale pokúsime sa dosiahnuť čo najviac.

V osemfinále Ligy majstrov vás čaká Barcelona. Nie je škoda, že také dva veľké kluby sa stretnú už v tejto fáze súťaže?

V detstve som bol veľkým fanúšikom Barcelony. Aj preto sa na túto konfrontáciu veľmi teším. Je to fantastická príležitosť ukázať, čo v nás skutočne je. Ak postúpime, získame psychologickú výhodu, lebo ostatné tímy budú mať pred nami obrovský rešpekt.

Ako sa vám páči anglický futbal? Čím je špecifický pre brankárov?

Mohol som porovnať českú ligu s francúzskou a už to bol obrovský rozdiel. Anglická je ešte o stupeň vyššie. Zázemie aj atmosféra sú vynikajúce. Ľudia žijú futbalom, aj na zápasy vonku cestujú tisíce našich fanúšikov a na tribúnach sa skutočne zabávajú. Pred takým publikom sa hrá výborne. Čo sa týka futbalového zážitku, anglická liga je asi najlepšia na svete. Brankár si musí zvyknúť najmä na podstatne väčší počet hráčov v pokutovom území. Často vznikajú závary, takže chytanie centrov i súboje sú náročnejšie.

Veľa sa popísalo o góle, ktorý vám dal nedávno Thierry Henry z priameho kopu. Rozmýšľate ešte o tomto momente?

Pre mňa je to uzavretá vec, pozerám sa dopredu.

Prečo hrajú medzi brankármi v Premier League prím legionári?

Ťažko povedať, prečo je brankársky post pre Anglicko problémom. V súčasnosti sa už presadzuje Kirkland v Liverpoole, svoju kvalitu má David James z Manchestru City, či Robinson z Tottenhamu. Angličanom možno vyrastá nová generácia kvalitných gólmanov.

Prvýkrát vo svojej kariére ste hrali súťažný duel počas Vianoc. Nechýba vám sviatočná pohoda?

Je pravda, že som zvyknutý na zimnú prestávku. Keďže sme 26. decembra privítali Aston Villu, mali sme tréning na Štedrý deň i o deň neskôr. Už dopredu sme však s manželkou vedeli, čo nás čaká. Nemohli sme cestovať domov, ale naši najbližší prišli na sviatky do Londýna. Nič sa nedá robiť, každá práca má svoje úskalia a pre úspech treba niečo obetovať. V Anglicku je počet zápasov obrovský, takže si to ani nestíham uvedomiť.

Zrejme vám odpadnú aj silvestrovské oslavy, už 1. januára hráte v Liverpoole.

Zápas sa začína skoro popoludní, takže nebudeme môcť čakať na príchod Nového roka. Na Silvestra už budeme so spoluhráčmi v Liverpoole v hoteli. Možno sa o polnoci zobudíme a poprajeme si veľa šťastia v ďalšom roku.

Ako ste si zvykli na život v Anglicku?

Keď sa darí na trávniku, všetko je jednoduchšie. V Londýne sme si zvykli veľmi rýchlo. Ľudia sú tu milí, dokonca aj typické anglické počasie nie je až také zlé, ako sa hovorí.

Čo si želáte do roku 2005?

Prvoradé je zdravie. Ak bude slúžiť, budem mať všetko ďalšie vo svojich rukách a to je fajn. V profesionálnom živote by som bol rád, keby sa mi darilo tak ako doteraz a poteší ma, ak s Chelsea získame nejakú trofej.

Autor: TOMÁŠ CHO(Autor je redaktorom agentúry SITA)