Viac ako polovica obetí sú deti, na ďalšie striehnu choroby a hlad.
FOTO - REUTERS
Riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) Carol Bellamyová to vysvetľuje štatistikou: v postihnutých krajinách tvoria ľudia mladší ako 18 rokov 39 percent celkového obyvateľstva.
Druhým dôvodom je, že deti sa nedokázali brániť, tak ako dospelí. "Nemajú toľko sily, nemohli sa udržať a odolať prúdu," hovorí Bellamyová. Nevládali tak rýchlo utekať, nemali silu, aby vyplávali z vody. Svedkovia opisujú, ako im mizli deti pred očami.
Desiatky detí zahynuli aj pre zvedavosť. Bez dozoru rodičov sa po prvej vlne vraj vracali k moru a chceli vidieť, čo bude ďalej. Vtedy prišla druhá vlna.
Všetko by vraj bolo iné, keby nebola nedeľa. Deti by sedeli v školách, ktoré sú väčšinou ďalej od pobrežia, boli by pod dozorom učiteľov. Teraz sa však hrali na pláži.
V každom kúte, kde sa prehnali tsunami, sú stovky príbehov, v ktorých hlavnú úlohu hrajú deti. Všade sú zúfalí rodičia, ktorí hľadajú syna či dcéru. Naposledy médiá priniesli príbeh štvorročného thajského chlapca Vathanyu Pha-opas. Po troch dňoch ho našli živého a len s malými škrabancami a štípancami od komárov.
Drámu ako zo Sofiinej voľby opísala austrálska televízia Sky News. Jillian Searleová z Perthu sa musela rozhodnúť pre jedno zo svojich dvoch detí. Oboch synov - päťročného Lachieho a dvojročného Blaka - by nezachránila. "Vedela som, že jedného z nich musím pustiť a zdalo sa mi, že by to mal byť ten starší," hovorí Jillian. Keď voda klesla, plakala a zúfalo Lachieho hľadala. Aj s manželom ho už oplakali. Po dvoch hodinách sa s úsmevom objavil. Opakujú sa aj príbehy, kde deti hľadajú rodičov. Sedemročný Karl Nilsson zo Švédska s papierom v ruke, blond vlasmi a strašne unavenými očami stojí v Phukete a čaká. V momente, keď sa thajským turistickým centrom prehnala voda, bol spolu s dvoma bratmi v hotelovej izbe. Ich rodičia boli von. Nikoho z nich odvtedy nevidel. Pomohli mu miestni ľudia a potom ho našla švédska rodina, ktorá ho zobrala do budhistického chrámu.
Karl Nilssen je asi jedným z tisícov príslušníkov novej stratenej generácie. Celá armáda detí prišla o rodičov. Karl sa po nejakom čase určite vráti do Švédska, kde sa oňho postarajú. Jeho rovesníkov z Indonézie, Srí Lanky, Thajska či Indie však nič podobné asi nečaká. Skôr naopak. Sú najohrozenejšími z ohrozených. Samotné na ulici, bez jedla a domova. Totálne stratené. Najľahšie obete pre maláriu, žltačku, hnačky.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
