Silvestrovský večer sa v minulosti v mnohom sa podobal Štedrému večeru. Jedlá na stoloch boli takmer rovnaké, nevynímajúc oblátky s medom. Na rozdiel od predvianočného pôstu sa však mohli podávať aj mäsité jedlá. Nechýbala ani rybacia kapustnica, ktorá sa už inokedy počas roka nevarila. Prestieral sa štedrovečerný obrus s omrvinkami a položil sa naň štedrovečerný bochník chleba, prikrytý obrúskom. Niekde zapaľovali novú sviecu a podľa smeru jej plameňa odhadovali osudy príslušníkov rodiny.
Novoročný deň bol plný ľudových povier a zvyklostí. Ženy sa vraj na Nový rok zrána nemali ukazovať po dedine, ale pracovať doma. Nič dobré neveštil ani príchod starého človeka, najmä ak bol oblečený v kožuchu. Naopak, vítaní boli mladí vinšovníci.
Na Orave sa chodilo do kostola v bielom odeve, aby si ženy do budúceho roka zabezpečili pekný a vysoký ľan. Na obed sa varili dlhé halušky, aby v poli dozreli veľké dlhé klasy obilia. V mnohých oblastiach sa, podobne ako na prvý vianočný sviatok, ani na Nový rok neodporúčali návštevy. Ľudia mali ostať doma a uvažovať nad začínajúcim sa rokom.
Rozšírená bola aj povera, že na Nový rok sa nesmie variť hydina, aby z domu neodletelo šťastie. Naopak, symbolom blahobytu bolo bravčové mäso. Verilo sa tiež, že ako sa bude človek správať v tento deň, taký bude po celý rok.
Záveru občianskeho roka venuje pozornosť aj cirkev. Na popoludňajšie a večerné hodiny zaraďuje ďakovné bohoslužby. (sita)
