Nakladanie zásielky potravín na lietadlo Červeného kríža smerujúce do Srí Lanky. FOTO - REUTERS
Na vôbec najhoršie postihnutej Srí Lanke, v minulosti známej pod názvom Cejlón, stále trvá napätie medzi sinhalskou väčšinou a tamilskou menšinou, ktorej radikálnejšia časť chce na severe krajiny vytvoriť samostatný štát. V záujme toho vedie od začiatku 70. rokov veľmi krvavý ozbrojený boj, ktorého obvyklým nástrojom sú samovražedné atentáty. Vďaka bojom sa ostrovu vyhýbajú turisti aj zahraničné investície a ekonomika krajiny sa nerozvíja.
Separatistické hnutia sú neustálym nebezpečenstvom v Indonézii, štáte zloženom z tisíca väčších a menších ostrovov. Vo väčšinou moslimskej krajine žijú stovky etnicky a nábožensky rôznorodých komunít s vlastnými záujmami. Separatistické hnutie vedúce roky partizánsku vojnu je silné práve v provincii Aceh na severe ostrova Sumatra, ktorá je najbližšie k epicentru zemetrasenia.
Turistický priemysel, jeden z hlavných zdrojov obživy v juhovýchodnej Ázii, prechádza na viac už tak v posledných dvoch rokoch krízou, spôsobenou oživením islamského terorizmu a výskytom epidemických chorôb, ako sú SARS a vtáčia chrípka.
Tsunami si však vyžiadalo toľko obetí aj preto, že mu ľudia ničením prírodného prostredia sami umožnili nerušený prienik na pevninu, upozorňuje vedecký riaditeľ organizácie Svetová únia pre prírodu Jeff McNeely.
V posledných desaťročiach podľa neho zaniklo mnoho koralových útesov a pobrežných mangrovových pralesov, ktoré tsunami tradične brzdili a uberali mu na sile. Padli za obeť turistickému priemyslu a budovaniu fariem na pestovanie garnátov.
Pred päťdesiatimi rokmi si navyše miestni ľudia nestavali domy priamo na pobreží, ale niekoľko kilometrov vo vnútrozemí. Oboje sa však zmenilo vďaka preľudneniu a snahe turistického priemyslu mať hotely čo najbližšie k moru.
Na zraniteľnosť pobrežia po likvidovaní mangrovových lesov v Indii a na Srí Lanke upozorňujú ochranári zbytočne už roky.
PETER MORVAY
