Chlapec pije vodu z humanitárnej zásielky v núdzovom tábore pri meste Madrás na juhu Indie. FOTO - REUTERS
Ešte nikdy nebola pomoc nevyhnutná v toľkých chudobných krajinách naraz. Nikdy to nebolo na takom rozľahlom území: ide o deväť štátov, ktoré sa rozkladajú na mnohých ostrovoch. Všetko komplikuje fakt, že s mnohými miestami nie je spojenie a nie je známe, aký rozsah škôd tam môžeme čakať. Tvrdia to nadnárodné aj mimovládne humanitárne organizácie: "Čaká nás jedna z najväčších humanitárnych operácií vôbec."
OSN hovorí o pomoci za miliardy dolárov, Červený kríž naznačuje, že aj jeho pokladnica sa výrazne vyprázdni. Zástupca OSN pre humanitárne operácie Jan Egeland včera povedal, že Američania a Západ sú "lakomí". "Je to nad moje chápanie. Práve teraz cez Vianoce by sme si na Západe mali uvedomiť, akí sme bohatí." Američania sa však bránia: tvrdia, že sú najväčšími prispievateľmi na humanitárne projekty a pomáhajú na mnohých miestach na svete.
Do postihnutých oblastí včera odlietali lietadlá s vodou, liekmi, jedlom, oblečením a zdravotníckym materiálom. Aktivizujú sa aj domáce organizácie: ľudia vo vnútrozemí Indie a ostatných štátoch zbierajú jedlo, potraviny a základné životné potreby. Ožili aj krajanské komunity v Amerike a na Západe: organizujú finančné zbierky, kupujú si letenky a idú pomáhať.
Reportéri v oblasti však hlásia, že tam, kde je to najpotrebnejšie, pomoc ešte nedorazila: ľudia sú hladní, smädní, chorí, prišli o všetko. Objavili sa prvé prípady rabovania. No obchody sú väčšinou takmer prázdne.
Včera tam odchádzali aj záchranárske tímy. Vystriedajú unavených vojakov. Čaká ich to najhoršie: nachádzať budú zrejme už len mŕtvych. Dôležitá bude najmä starostlivosť o tých, čo prežili. Tsunami urobili z chudobných ľudí ešte väčších chudákov. Počet ľudí bez domova sa bude pohybovať v miliónových číslach. Teraz majú pocit, že ich vlády na nich zabudli. "Kde je pomoc? Kde je vláda? Čo všetci zaspali?" cituje AFP ľudí, ktorí sa v indonézskom Acehu zhromaždili v improvizovanom tábore pre bezdomovcov. Už dva dni takmer nič nejedli a nepili.
Objavil sa aj prvý prípad, keď postihnutá krajina pomoc odmietla. Vláda Srí Lanky odkázala Izraelu, s ktorým má problematické diplomatické vzťahy, že prevezme materiálnu pomoc, ale nechce, aby tam židovský štáb poslal záchranárov.
Teraz do Ázie smeruje najakútnejšia pomoc, humanitárne organizácie aj dobrovoľnícke spolky očakávajú, že oblasť bude potrebovať podporu roky. Miestni prišli okrem domovov a rodín aj o zdroj obživy: turisti sa na ich pláže tak skoro nepohrnú.
