Koalícia hneď po nástupe do vlády zrušila zákon o fonde náhradného výživného, ktorý v minulom volebnom období pripravili poslankyne HZDS a prešiel aj s podporou členov vtedajšej koalície. Bol veľmi štedrý, peniaze od štátu priznával všetkým rodičom, ktorým partner neplatí, bez ohľadu na príjem a bez ohľadu na výšku výživného. Platil však iba v novembri 2002.
Práve tým, že zákon nebral do úvahy sociálne podmienky žiadateľov a že podporuje neplatičov, obhajoval jeho zrušenie minister práce Ľudovít Kaník. V STV v novembri 2002 tvrdil, že do polovice nasledujúceho roka pripraví nový zákon na pomoc matkám s deťmi. Povedal, že zákon by mal pomôcť odkázaným matkám zabezpečiť si "dobrých a kvalifikovaných právnikov, ktorí by mali vymáhať všetkými možnými prostriedkami výživné". Taký zákon sa neobjavil.
Koalícia iba od novembra 2002 uľahčila súdu rozhodovanie o výživnom v prípade neplatičov - podnikateľov. Ak odmietnu zverejniť výšku príjmov, súd predpokladá, že dosahuje 15-násobok životného minima, dnes teda takmer 70-tisíc. V roku 2003 znížila zase obdobie, keď je už neplatenie výživného trestným činom z polroka na tri po sebe nasledujúce mesiace.
V apríli 2003 odpovedal na interpeláciu poslankyne Ľudmily Muškovej, "ako pokračuje práca na legislatíve nahrádzajúcej fond náhradného výživného", minister školstva Martin Fronc. Zopakoval, že fond nebol systémovým riešením, a vymenoval dve spomenuté zmeny. Zopakoval, že rezort práce pripravuje zákon o právnej pomoci pre matky.
Zásadné zmeny do rozhodovania o výživnom priniesol v poslednom období Smer, navrhol opäť zákon o náhradnom výživnom a novelu trestného zákona, ktorá sprísni tresty pre neplatičov výživného. Ani jeden z týchto návrhov nepodporili poslanci SMK a KDH, poslanci ostatných strán koalície podporili sprísnenie trestov za neplatenie výživného a poslankyňa ANO Eva Černá, poslanci SDKÚ Eva Rusnáková a Roman Vavrík zahlasovali aj za zákon o náhradnom výživnom.
(haj)
