BRATISLAVA - Najviac nezamestnaných, najmenej zamestnaných, najviac poberateľov sociálnych dávok a najslabšie príjmy. V týchto rebríčkoch vedú Košický a Banskobystrický kraj, píše sa v správe ministerstva práce o sociálno-ekonomickej úrovni slovenských regiónov.

Košický kraj má 44,5 percenta zamestnaných a 24,2 percenta nezamestnaných, Banskobystrický 44,9 percenta zamestnaných a 25,5 nezamestnaných. V Bratislavskom kraji je najvyššia - 59,3-percentná zamestnanosť a najnižšia - 7,8-percentná nezamestnanosť.

"V rámci jednotlivých krajov sú však výrazné rozdiely," píše ministerstvo. Podľa údajov úradov práce z tohto roka sú rozdiely najvýraznejšie v Banskobystrickom kraji, kde má krajské mesto 8,8-percentnú nezamestnanosť, ale Revúca 28,8-percentnú. Výrazné sú aj rozdiely medzi okresmi v Prešovskom a Košickom kraji.

Na Slovensku je dnes na sociálne dávky odkázaných 6,8 percenta obyvateľov, najviac opäť v Košickom (12,4 percenta) a Banskobystrickom kraji (10,5 percenta), najmenej v Bratislave (1,1 percenta).

Medzi krajmi s najnižšou priemernou mzdou je opäť Banskobystrický (12 702 korún), ale ešte nižšiu mzdu majú podľa Štatistického úradu Nitriansky (12 613) a Prešovský (11 829) kraj. Najvyššia je priemerná mzda v Bratislavskom kraji (20 168 korún).

Ministerstvo práce však upozorňuje, že len ťažko možno porovnávať rozdiely v životnej úrovni, keďže chýbajú údaje o cenových hladinách. Rozdiely v mzde "pramenia z rozdielov v odmeňovaní vyššie kvalifikovanej práce".

Správa o regionálnych rozdieloch sa od tohto týždňa pripomienkuje. Ministerstvo vidí riešenie v podpore regionálneho rozvoja z fondov Európskej únie, v návrhu zákona o investičných stimuloch, ktoré by mali smerovať do zaostalejších regiónov. Pomôcť by mali aj príspevky na podnikanie či zamestnanie dlhodobo nezamestnaných, ktorých výška závisí práve od rozvoja regiónu, alebo príspevok na sťahovanie za prácou.

(haj)