BRATISLAVA - Osamelí ľudia cez Vianoce ľahšie podliehajú ľútosti a sú náchylnejší skĺznuť do depresie. Samovrážd napriek tomu v období Vianoc ubúda. Psychiater Pavel Černák, ktorý je aj odborníkom na ministerstve zdravotníctva na psychiatriu, hovorí, že v záťaži ľudia mobilizujú rezervy a plné prepuknutie depresie môže nastať po sviatkoch.
"Na Vianoce sú ľudia vyzývaní na to, aby prežili niečo pekné, aby zažili blízkosť človeka, harmóniu uprostred rodiny. Ak sa táto predstava nemôže naplniť, človek prepadá pocitu ľútosti, osamelosti a zbytočnosti," hovorí Černák.
Mnohým z nich pomôže prekonať krízu osamelosti telefonát na linku dôvery. Pomoc nehľadajú len ľudia, ktorí sa ocitli úplne sami, ale aj tí, čo sa cítia osamelo aj v rodine.
"Niekto si až v kruhu rodiny uvedomí, aký je osamelý," hovorí lekárka Marta Aibeková, ktorá radí volajúcim na Linke Nezábudka. Ide napríklad o dospelé deti, ktoré sa odcudzili od rodičov, prekáža im prostredie, v ktorom sa ocitnú, rovnako ako rituály, ale boja sa povedať, že na sviatky už domov neprídu.
Osamelosť v kruhu rodiny pociťuje aj množstvo vydatých žien. "V slovenských rodinách a manželstvách sú veľmi narušené vzťahy, formy týrania majú tisíce podôb. Bitie je len špičkou ľadovca, veľmi kruté je aj psychické týranie a ponižovanie, o ktorých okolie ani nevie. U ženy tak vzniká pocit osamelosti, je v rodine a hrá svoju rolu, ale nie je ani šťastná, ani spokojná," hovorí Aibeková.
Ženy sa ozývajú najmä pred Vianocami. "Akoby v tomto čase prežívali rodinné problémy intenzívnejšie a viac sa toho báli. Nevedia si predstaviť, ako tie tri dni vydržia pretvárku, ako rodina, ktorá je rozhádaná, alebo je v nej odhalená nevera, zvládne pri stromčeku situáciu tak, aby to nepostihlo deti."
Starší ľudia, ktorí sa cítia osamelo, už na linky telefonujú menej - telefonovanie je pre nich pridrahé.
Počas sviatkov sa na linku dôvery obracajú aj liečení psychiatrickí pacienti, ktorých lekár nepracuje, ale oni potrebujú kontakt s odborníkom.
Pre ľudí, trpiacich depresiami, sú podľa Černáka Vianoce spúšťačom krízy. "Cez Vianoce nemám chuť žiť. Zdá sa mi, že môj život nestojí za nič, neteším sa z darčekov, málokedy niekomu niečo darujem. Rodina sa ku mne správa naozaj úžasne. V tom stave ich podporu nevnímam," hovorí pacient, čo trpí úzkostnými stavmi.
V psychiatrickej nemocnici v Pezinku, kde je Pavel Černák riaditeľom, mávajú cez Vianoce prípady nedokončených samovrážd, tiež sa im vracajú späť pacienti, ktorí pôvodne chceli tráviť sviatky doma.
(dro, haj)
Kto je ohrozený
* tí, čo žijú osamelo a nemajú naplnený pocit zmyslu života,
* majú za sebou závažné psychotraumy, životné zmeny, s ktorými sa ešte nevyrovnali,
* závislí od alkoholu,
* s poruchami osobnosti,
* úzkostní,
* členovia rodiny, ktorí sa v nej však cítia osamelí a nepochopení.
Čo je to depresia?
Smútok pozná každý. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niečoho dôležitého. Vtedy je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný. Depresia je však chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu.
Aké sú prejavy depresie?
Depresívny človek je smutný, nedokáže sa z ničoho tešiť, stráca záujem o svoje predchádzajúce aktivity, potešenia. Má pocit úzkosti, spojený často s telesnými príznakmi - bolesťami hlavy, zvieraním v hrudníku, tráviacimi ťažkosťami. Zle spí, prestáva mu chutiť jesť, chudne, cíti sa unavený, akoby stratil všetku energiu, nezaujíma ho ani sex. Stráca schopnosť sústrediť sa, obmedzuje pohybovú aktivitu, ktorá je spomalená. Má pocit, že všetko, čo v minulosti spravil, bolo zle a má strach, že v budúcnosti to bude ešte horšie.
Ako často sa depresia vyskytuje?
Najzávažnejšími depresiami trpia asi 2 - 3 percentá ľudí, menej závažnú prekoná počas života tretina až polovica obyvateľstva. Len jednu desatinu z nich však lekári správne diagnostikujú a aj z nich sa len asi tretina správne lieči. Dôsledkom nesprávnej liečby sú ekonomické straty (depresia je druhé najnákladnejšie ochorenie na svete), ale aj zbytočné utrpenie až smrť (až 15 - 20 percent pacientov sa pokúsi o samovraždu).
Aké sú možnosti liečby?
Od roku 1957 sú známe lieky - antidepresíva. Ochorenie nevyliečia, ale dokážu ovplyvniť jeho príznaky a spolu s ďalšími liekmi na stabilizovanie nálady ho dokážu držať pod kontrolou. Je viacero psychoterapeutických metód, ktoré spolu s liekmi umožnia väčšine pacientov pokračovať v normálnom živote. Dôležité je mať niekoho, s kým sa možno porozprávať o problémoch, ak pomoc najbližších nestačí, treba vyhľadať lekára.
Kam volať, keď máte problémy?
Linka Nezábudka: 0850 111 022
(funguje 24 hodín, aj počas vianočných sviatkov, z mobilného telefónu sa platí, z pevnej linky sa účtuje cena ako za miestny hovor)
Nonstop linka v Nitre: 037/65 23 222
Nonstop linka v Košiciach: 055/6222323
Linka v Prešove: 051/7731000 (funguje iba cez pracovné dni od 7.00 do 16.00) (Zdroj: Liga za duševné zdravie)