V Nemecku vypukol spor medzi Spolkovou bankou a ľavicovou vládou. Jablkom sváru sú zlaté rezervy centrálnej banky. Ústredné banky uzavreli pred časom dohodu o predaji zlata v nadchádzajúcich piatich rokoch. Podľa nej môže Nemecko spreňažiť do roku 2009 dovedna 600 ton zlata. Prezídium Spolkovej banky sa rozhodlo, že sa na budúci rok vzdá opcie predať 120 ton zlata a predá iba 8 ton, ktoré sú potrebné na razenie mincí. Ponechalo si však možnosť predať celý objem 600 ton vo zvyšných 4 rokoch. Uznesenie ústrednej banky sa stretlo s otvorenou kritikou vládnych sociálno-demokratických a zelených predstaviteľov. Výnos z predaja zlata okolo miliardy eur by totiž zvýšil zisk centrálnej banky, ktorý sa odvádza do štátneho rozpočtu, a následne by sa znížil rozpočtový deficit.
Spolkový minister financií Hans Eichel tvrdo atakoval nemeckú ústrednú banku. Denníku Financial Times Deutschland povedal, že "Spolková banka bude musieť ozrejmiť, prečo nevyužíva ako jediná z 15 ústredných bánk, ktoré podpísali dohodu o predaji zlata, a to napriek vysokej cene zlata predajnú opciu." Dodal, že ide o "otázku, ako čo najzmysluplnejšie narábať s národným majetkom a o spôsoboch jeho rozmnožovania".
Prezident Spolkovej banky Axel Weber poukázal v rozhovore pre denník Die Welt, že "zlaté zásoby sú časťou národného majetku a majú pre obyvateľstvo veľkú symbolickú hodnotu". Podotkol, že "nemôžu byť náhradou za trvalú konsolidačnú finančno-politickú stratégiu". Narážal tým na skutočnosť, že výnosy z predaja zlata podobne ako z privatizácie štátnych podnikov zlepšujú štátny rozpočet iba jednorazovo v roku predaja.
Weber sa kriticky vyjadril k hospodárskej politike červeno-zelenej koalície. Podčiarkol, že "cenová stabilita za nízkych úrokov je ohrozená vtedy, ak sa finančná politika nevráti naspäť na stabilizačný chodník. Potom je z dlhodobého pohľadu pravdepodobné, že zvýšená emisia štátnych papierov na krytie deficitu bude mať na trhu za následok zdvihnutie úrokov. Toto zase zvýši náklady podnikov na prefinancovanie investícií a tým možno aj infláciu." Na tento vývoj by Európska ústredná banka musela reagovať zvýšením úrokových sadzieb.
Prezident Spolkovej banky v ďalšom jednoznačne pranieroval finančnú politiku berlínskej vlády a odmietol nepriamy návrh kancelára Schrödera, aby centrálni bankári viac brali do úvahy výmenný kurz eura k doláru. "Skúsenosti uplynulých 30 rokov ukázali, že ústredné banky by sa mali orientovať podľa cenovej stability a nie podľa výmenného kurzu. Tým, že Európska centrálna banka zabezpečuje nízku infláciu za nízkych úrokov, prispieva svojím podielom k dynamickejšej ekonomike v eurozóne. Politika by nemala žiadať viac od ústrednej banky. Spružnenie ekonomiky je totiž vládnou úlohou," zdôraznil Axel Weber.
