BRATISLAVA - Národná banka Slovenska sa už neuspokojí iba s odhadovaním vývoja cien, ale chce sa na infláciu a dosahovanie jej plánovaných hodnôt zamerať ako na svoju hlavnú prioritu. Prikladá tak významnú váhu dosiahnutiu jedného z tzv. maastrichtských kritérií na zavedenie jednotnej meny. Splnenie kritéria pre infláciu pritom oslovení ekonómovia označili v súčasnosti za najťažšie, ešte ťažšie ako splnenie náročného kritéria pre schodok rozpočtu.

V posledných týždňoch sa na centrálnu banku zniesla vlna kritiky práve za to, že sa sústreďuje najmä na boj proti silnejúcej korune a používa pritom nástroje, ktoré môžu skomplikovať naplnenie inflačného kritéria pre zavedenie eura. Ekonómovia vidia problém najmä v tom, že posilňovanie koruny zlacňuje dovozy, a tak pomáha tlmiť rast cien. Boj proti posilňovaniu znižovaním kľúčových úrokových sadzieb pritom navyše môže tlačiť na rast cien tým, že sa neprimerane rýchlo zvyšuje dopyt po tovaroch a službách.

Napriek tomu sa NBS nemieni úplne vzdať zasahovania do vývoja devízového kurzu. "Prvotný cieľ je pre nás sledovanie inflácie, ale budeme samozrejme pozorovať aj vývoj kurzu. Naďalej platí, že keby kurz koruny nezodpovedal vývoju ekonomiky, tak budeme využívať nástroje, ktoré sú k dispozícii," povedal viceguvernér Ivan Šramko, ktorý od januára nastúpi na najvyšší post v centrálnej banke po súčasnom guvernérovi Mariánovi Juskovi.

Okrem jasného cielenia inflácie chce o nej národná banka viac komunikovať aj navonok. "NBS sa bude vo väčšej miere orientovať na formovanie inflačných očakávaní verejnosti," povedal Šramko. Centrálna banka by tak mala vysielať jasný signál o tom, aký rast cien sa dá predpokladať, čo by sa malo zohľadňovať napríklad v podnikateľskej sfére pri vyjednávaniach o raste miezd.

Zameranie sa predovšetkým na inflačné cielenie a zlepšenie komunikačnej stratégie centrálnej banke odporúčala aj posledná misia Medzinárodného menového fondu.

"Je dobré, že inflácia sa stane primárnym cieľom národnej banky," poznamenal šéfekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian, ktorý minulý týždeň NBS ostro kritizoval vo svojej správe o rizikách zanedbávania inflačného plánovania. Pripomenul, že splnenie maastrichtského kritéria pre infláciu bude náročné, pretože sa nevie, kde bude požadovaná hranica v čase posudzovania spôsobilosti Slovenska na zavedenie eura. NBS predpokladá, že v roku 2008 to bude okolo dvoch percent, čo by znamenalo, že priemerný rast cien v troch štátoch EÚ s najnižšou infláciou by mal byť polpercentný. "Môže to však byť aj menej. Keby napríklad niektoré štáty zaznamenali defláciu, teda pokles cien, ako sa to stalo vlani, mohli by sme mať problém," povedal. Okrem vplývania na cenový vývoj prostredníctvom úrokových sadzieb tak očakáva, že centrálna banka bude aj priamo vyjednávať s veľkými zamestnávateľmi, aby brali do úvahy plánovanú infláciu napríklad pri úprave miezd.

Aká by mala byť inflácia

Zdroj: Menový program NBS

Maastrichtské kritériá a Slovensko

Hodnotenie reálnosti splnenia jednotlivých kritérií v roku 2007 na stupnici od 0 (nereálne) do 5 (bez najmenších problémov). V súčasnosti Slovensko plní kritérium verejného dlhu a úrokových sadzieb.

1. Deficit verejných financií môže byť maximálne vo výške 3 % hrubého domáceho produktu.

Splniteľnosť: 3

2. Verejný dlh nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu.

Splniteľnosť: 5

3. Inflácia môže najviac o 1,5 percentuálneho bodu prekročiť priemer troch krajín EÚ s najnižšou infláciou.

Splniteľnosť: 2

4. Dlhodobé úrokové sadzby môžu najviac o 2 percentuálne body prekročiť priemer troch krajín EÚ s najnižšou infláciou.

Splniteľnosť: 4

5. Kurzová stabilita. Kurz národnej meny oproti euru sa počas dvoch rokov môže odchýliť od vopred danej úrovne najviac o 15 percent.

Splniteľnosť: 4

Hodnotenie splniteľnosti cieľa je priemerom známok, ktoré pridelili piati analytici: Róbert Prega (Tatra banka), Ľubomír Koršňák (UniBanka), Ján Tóth (ING Bank), Marek Gábriš (ČSOB) a Pavol Ondriska (ING DSS).