Tento obraz z väzenského dvora v Mazáre Šaríf bol v Afganistane jedným z mála, kde nevybuchovali žiadne strategické ciele, ale proti sebe stáli živí ľudia.
Agent CIA John „Mike“ Spann, ktorý zajatca vypočúval, zahynul o niekoľko minút v chaose väzenskej vzbury. Stal sa prvou americkou obeťou tejto vojny.
Otrhaný talibanský bojovník prežil. Volá sa John Walker.
Stretnutie dvoch Američanov, ktorí stáli na opačných stranách, patrí k tomu najzvláštnejšiemu, čo sa v Afganistane udialo.
Chcem neslobodu
Príbeh Johna Walkera Lindha je jednou z najväčších záhad sveta po 11. septembri. V pätnástich tancoval hip-hop na diskotékach amerického predmestia, v dvadsiatke bojoval vo svätej vojne v Afganistane.
Do štrnástich žil tínejdžer Walker rapom a internetom. Vyrástol v Marine County, snobskej liberálnej štvrti v San Franciscu, ktorá je podľa amerických novín rajom politickej korektnosti.
Keď mal John šestnásť, úplne sa zmenil. Prestali ho zaujímať dievčatá i divoké párty. Cez internet rozpredal všetky CD. Na otázku, čo chce v budúcnosti robiť, začínal odpovedať: pomáhať chudobným.
„V Amerike sa cítim osamelo.“
Keď dočítal Autobiografiu Malcolma X, zaujímal ho už len islam.
Začal študovať Korán. Sústredene si ukladal do pamäti 6666 viet, ktoré hovoria o živote a správaní moslima. Nechal si rásť bradu, chodil študovať medzi moslimov, päťkrát denne sa s nimi modlil a po meste chodil v bielom rúchu.
„Ako keby sa po ulici prechádzal Ježiš Kristus,“ povedal pre týždenník Newsweek jeden zo susedov. Dokonca žiadal, aby ho ľudia oslovovali Sulejman.
Pochopiť myslenie Johna Walkera je pre psychológov rovnako ťažké ako zložiť veľké puzzle.
Keď sa John narodil, v Amerike sa práve končila takzvaná „Me“ dekáda, dekáda individuality a sebarealizácie, ako hlavných hodnôt mladých Američanov. V elitnej škole, ktorú Walker navštevoval, si študenti sami vytvárali podobu vyučovania. Zo všetkých strán ho obklopovala sloboda.
Jeho rodičia boli katolíci a každú nedeľu sedávali v kostole. Frank Lindh a Marylin Walkerová sú podľa slov susedky Christiny Reichelovej „veľmi vzdelaní intelektuáli, zvedaví a premýšľajúci ľudia“. Vôbec nenamietali, keď John konvertoval na islam.
Mladí ľudia zvyknú protestovať, keď im ich slobodu niekto obmedzuje. Walker mal presne opačný problém – žiadal neslobodu. Potreboval jasné pravidlá. Čo sa má jesť, čo si má človek obliecť, aký má mať názor. Walker bol ochotný ísť kamkoľvek, aby našiel spoločnosť, kde vládnu absolútne pravdy. V decembri 1998 odišiel za rodičovské peniaze do Jemenu, pretože tamojší islamský svet sa mu zdal najbližšie k „čistému“ Prorokovmu zákonu.
V Jemene ho čakalo nepríjemné prekvapenie. Islam nebol taký „čistý“, ako mladý Američan dúfal. Moslimovia boli rozdelení do rôznych siekt. Walker chcel, aby všetkých spájal jeden zákon, jedna pravda a každé slovo Koránu.
Práve v tom čase pripravili radikálni moslimovia v Jemene výbuch na americkej lodi USS Cole. Otec Frank poslal Johnovi e-mail, v ktorom písal, aké je hrozné, že mladí Američania v jeho veku museli zomrieť. John Walker, už pod vplyvom radikálnych islamských názorov, mu odpovedal: „To, že americká vojenská loď kotvila v prístave v Adene, bol akt vojny.“
„Bolo mi to podozrivé, ale neprestal som ho financovať,“ povedal Frank Lindh pre Newsweek.
Koncom roka 1999 sa John vrátil na chvíľu do USA. Jeho nadšenie pre islam zapôsobilo na pakistanského biznismena Khizara Hiyata, s ktorým sa stretol v jednej z losangelských mešít. Ten ho priviedol do Pakistanu, kde začal John nový život.
Južan Spann
Johnny Mike Spann bol úplne iný prípad. Pochádzal z konzervatívneho amerického juhu, z vyschnutého mestečka Winfield v Alabame, odkiaľ bolo do najbližšieho kina 50 kilometrov. Ako napísal denník The New York Times, život sa tam točí okolo kostola, rodiny, povinností a stredoškolského futbalu. Na rozdiel od pacifistu Walkera Spann na svojej najobľúbenejšej fotografii z detstva sedí na tanku.
V šestnástich rokoch, v tom istom veku ako Walker, sa Spann rozhodoval, čo bude v živote robiť. Rozhodol sa, že vstúpi do armády.
V ročenke strednej škole je pri Spannovej fotografii biblický verš o dobre a zle. Mikova učiteľka, dnes 85-ročná Odene Mayová, si na svojho žiaka spomína ako na slušného, vážneho a pracovitého chlapca, ktorý jej nosil jablká.
„Z čistej lásky,“ povedala pre denník New York Times.
V roku 1992 skončil Mike univerzitu, oženil sa a vstúpil do americkej námornej pechoty. Výcvik sa začínal v tréningovej škole v Quantica vo Virgínii. Stal sa z neho odborník na delostrelectvo.
„Bol to silný chlapík aj medzi silnými,“ povedal jeho kamarát, major Tray Ardese.
„Nikdy nebol lenivý. Nikdy nepil. Vždy som si myslel, že ho vychoval kňaz,“ povedal ďalší z mariňákov.
Spann bol však netrpezlivý. Zdalo sa mu, že výcvik nemá konca. Potreboval, aby sa niečo dialo. Preto sa roku 1999 rozhodol vstúpiť do CIA.
Za čistým islamom
Presne v tom istom čase prišiel John Walker do Pakistanu. V severopakistanskej dedine Bunna nik nechápal, čo tam hľadá tento vysoký bradatý Američan, ktorý si hovorí Sulejman al-Faris.
„Prečo si tu?“ pýtali sa ho.
„Boh ma zoslal študovať,“ usmieval sa Walker.
Navštevoval moslimskú školu, kde mal asi štyridsať mladších spolužiakov.
„Bol to vzorný študent,“ povedal pre týždenník Time učiteľ mufti Mohammad Iltimas. Všetkých prekvapil svojím nadšením a odhodlaním vedieť čo najviac. Svojho učiteľa aj po vyučovaní prenasledoval otázkami o živote a viere.
„Mám verše recitovať potichu alebo nahlas? Keď sa modlím, ako mám mať ruky?“
V rozhovoroch s učiteľom John kritizoval americkú liberálnu spoločnosť.
„Sú takí zamestnaní vlastnými cieľmi, že nemajú čas na svoje rodiny a komunitu.“
Walker spával v učiteľovej pracovni na posteli z povrazov, bez teplej vody a s elektrinou len do desiatej večer. Dedinčania sa oňho starali, dávali mu zadarmo jedlo. V apríli však začalo byť horúco, čo Walkerovmu zdraviu neprospievalo. Nemohol spávať a od prachu mal vyrážky.
Rozhodol, že odíde do chladnejších hôr.
Zmizol rovnako záhadne, ako prišiel. Na učiteľovu otázku, či sa niekedy vráti, neodpovedal.
Roky hľadal čistý islam: skončil v afganských horách, medzi extrémistami z hnutia Taliban.
Idem zmeniť svet
Johnny Spann si medzitým zvykal na novom mieste – ocitol v CIA.
„Verím v zmysel cti,“ napísal Spann do svojej prihlášky. „Svoje konanie riadim otázkou: je to, čo robím, správne? Som akčný človek a cítim osobnú zodpovednosť za každú zmenu vo svete, ktorá je v mojej moci.“
Nikto presne nevie, na čom v CIA až do 11. septembra pracoval. Len jeho právnik Arthur von Keller mal isté tušenie – raz prišiel do jeho kancelárie s ranou na tvári, ktorú mu spôsobil výsadkársky nôž.
Po 11. septembri dostal Spann šancu zmeniť svet. O odchode do Afganistanu nemal žiadne pochybnosti.
„Mal tam prácu,“ hovorí jeho právnik. „Boli to nepriatelia Ameriky a jeho prácou bolo robiť všetko, aby svoju krajinu chránil.“
Von Keller ho však kvôli deťom od nebezpečnej cesty odhováral.
Spann svojim rodičom pred odchodom napísal: „Každý musí pochopiť, že nepriatelia nás nenávidia. Nenávidia nás, pretože sme Američania.“
Stretnutie
John Walker, ktorý začal používať meno Abdul Hamid, bojoval najprv proti talibanskej opozícii v Kundúze. Potom dostal príkaz, že má spolu s ďalšími stovkami talibov pochodovať 100 míľ do Mazáre Šaríf, kde sa mali vzdať.
Tam, vo väzení Qala Jangi, sa prvý a posledný raz stretol s tajným agentom CIA Mikom Spannom.
Talib bol zviazaný, vlasy a bradu mal zlepené špinou. Do jeho cely vstúpili dvaja Američania. Jeden z nich, v modrých texaskách a čiernom svetri, bol Spann.
Spann si čupol a začal s výsluchom.
„Ako sa voláš? Kto ťa sem priviedol? Zobuď sa! Kto ťa priviedol do Afganistanu? Ako si sa sem dostal?“
Walker neodpovedal.
„Problém je v tom,“ obrátil sa na Spanna agent Dave, „že sa musí rozhodnúť, či chce žiť alebo zomrieť. Necháme ho tu a bude v tejto špinavej väznici hniť do konca svojho krátkeho života.“
Spann bol k väzňovi milší.
„Atentáty v New Yorku zabili niekoľko sto moslimov. To je učenie Koránu? Nemyslím. Budeš s nami hovoriť?“
Walker mlčal.
Len niekoľko minút po výsluchu hodil jeden z väzňov do strážcu kameň, zmocnil sa jeho pušky a spustil paľbu. Začala sa vzbura, väzni sa drali von.
„Len čo som začul streľbu a krik, vyskočil som a rozbehol sa. Po dvoch metroch som však dostal guľku do nohy,“ povedal neskôr Walker.
Keďže von nemohol, zišiel do pivnice pod väzením, kde sa potom celý týždeň skrýval medzi mŕtvolami a umierajúcimi.
Mike Spann nestihol uniknúť. Bojujúci väzni ho buď ubili, alebo zastrelili. Dava zrejme zachránili americké špeciálne jednotky. Keď vojaci Severnej aliancie zatopili celú väznicu, Walker spolu s ďalšími väzňami vyšiel na svetlo. Tam ho objavil reportér týždenníka Newsweek.
Potkan a národný hrdina
Z Johnnyho Spanna sa stal národný hrdina.
„Spoločne smútime, zjednotení nadčasovými hodnotami, za ktoré položil Mike Spann svoj život,“ povedal na pohrebe riaditeľ CIA George Tenet.
„Mike šiel do Afganistanu bojovať za dobro, poslúchol volanie svojej krajiny.“
Naopak, John Walker je pre Američanov stelesneným zlom. Titulky v amerických tabloidoch ho nazvali „potkanom“. Prezident George Bush je zhovievavejší. Nazval ho „chudákom, ktorý si zmýlil cestu“.
* * *
Zatiaľ sa nerozhodlo, či Johna Walkera bude súdiť civilný súd alebo Bushom pripravovaný vojenský tribunál pre teroristov. Nie je ešte jasné ani to, aké žaloby sa voči nemu vznesú. Otec Frank mu najal jedného z najlepších amerických právnikov, Jamesa Brosnahana. Walker, ktorý je teraz na námornej základni Camp Rhino v južnom Afganistane, v stredu Američanom prezradil, že al-Káida chystá ďalšie útoky – tentoraz biologické, ktoré zničia celú Ameriku.
Walkerova matka stále nevie pochopiť, ako sa mohol jej dobrý a tichý chlapec stať svätým bojovníkom.
„Ako si sa sem dostal?“ pýtal sa ho aj agent Spann.
John Walker mu neodpovedal a Spann o chvíľu zomrel.
Krátke stretnutie dvoch mladých Američanov je jedným z najbolestnejších momentov tejto vojny.
