BRATISLAVA – Priemerná mesačná mzda bola v treťom štvrťroku 12 080 korún, čo je o 930 korún viac ako v rovnakom období vlani. Vo výraznom raste je však premietnuté aj to, že v čerstvej štatistike už vypadli takzvaní verejnoprospešní pracovníci, ktorí pre svoje nízke a dočasné mzdy skresľovali minuloročnú štatistiku.

Vďaka tomu sa po štvrťročnej prestávke vrátili do plusu aj reálne mzdy, ktoré vyjadrujú pohyb príjmov po odpočítaní inflácie. Štatistický úrad nameral rast reálnych miezd o 0,6 percenta, teda rovnako ako v prvom štvrťroku. Ešte vlaňajší tretí štvrťrok bol poznačený poklesom reálnych miezd o 3,8 percenta.

Priaznivý obrat vo vývoji miezd si ekonomickí analytici všimli už na sklonku minulého roka a predpovedali, že sa to výrazne podpíše na kúpyschopnosti ľudí. „Spotreba obyvateľov bola najvyššia od januára 1999,“ upozornil analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. Podľa štatistického úradu tento ukazovateľ stúpol oproti vlaňajšku o 4,9 percenta. Ódor dodal, že vzhľadom na vývoj maloobchodných tržieb, ktoré v posledných mesiacoch stúpali takmer 5-percentným tempom, sa rast spotreby domácností dal očakávať. Okrem rastúcich reálnych miezd sa o to pričinili aj vyššia zamestnanosť a výplata dlhopisov Fondu národného majetku. Štatistický úrad zistil, že nominálna mzda stúpala vo všetkých odvetviach a nedošlo k žiadnym výrazným zmenám v mzdových rozdieloch medzi nimi. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu mali zamestnanci v peňažníctve a poisťovníctve (21 740 Sk) a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (17 834 Sk). Najnižšia zostala v ostatných verejných, sociálnych a osobných službách (8 830 Sk) a školstve (9 195 Sk).

Najvyšší rast dosiahli platy v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti (15,2 percenta). Toto odvetvie vykázalo za celý uplynulý rok mzdový nárast menej ako tri percentá. Naopak, najmenej sa zvyšovali mzdy v treťom štvrťroku v stavebníctve, len o 3,4 percenta, čo súvisí s poklesom dopytu po stavebných prácach.

JURAJ JAVORSKÝ