Spolu s ďalšími rusínskymi organizáciami sa preto obrátila na prešovského eparchu Jána Babjaka, v ktorom ho žiadajú o riešenie situácie. Podľa Alexandra Fedurca z koordinačného výboru Rusínskej obrody existuje zámerná tendencia umiestňovania slovenských kňazov do rusínskych obcí a naopak. Hovorca Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove Ľubomír Petrík povedal, že oficiálne stanovisko biskupstva poskytne neskôr.
Skúsenosti s pokusmi o slovakizáciu majú aj gréckokatolícki veriaci v obci Pichne v okrese Snina. Koncom deväťdesiatych rokov v obci pôsobil kňaz, ktorý presadzoval pri liturgiách slovenčinu. Veriaci sa bránili petíciou a po štyroch rokoch sporov musel biskupský úrad správcu farnosti vymeniť.
V Pichniach teraz pôsobí kňaz, ktorý sa vrátil k staroslovienskemu jazyku. Gréckokatolíci ho počas bohoslužieb používajú od 12. storočia. Napriek istej podobnosti s rusínskym dialektom sa najmä pre mladšiu generáciu stáva čoraz menej zrozumiteľným, a preto sa v niektorých rusínskych obciach čítajú už evanjelia v rusínčine. "Začal som používať pri kázniach rusínsky jazyk. Veľká väčšina ľudí, ktorí prídu na bohoslužbu, si to tak praje," vysvetľuje duchovný správca dedín Hostovice a Osadné. Podľa predsedníčky Rusínskej obrody Anny Kuzmiakovej v otázke voľby liturgického jazyka treba rešpektovať vôľu veriacich. (rr)
