BRATISLAVA - Zámer plniť tzv. maastrichtské kritériá do roku 2007 a od roku 2009 zaviesť euro môže byť ohrozený. Problém by nemal byť v kritériu, ktoré predpisuje maximálny rozpočtový deficit a ktoré sa ešte nedávno považovalo za najťažšie. Za najkritickejšie teraz ekonómovia označujú naplnenie inflačného cieľa. Čoraz častejšie sa pritom ozývajú hlasy, že Národná banka Slovenska, ktorá má na toto kritérium dohliadať, si svoju povinnosť neplní a radšej sa venuje boju proti silnej korune.

Na deficit stačí vôľa

"Aj keď vo všeobecnosti sa za najproblematickejšie považuje splnenie kritéria v oblasti deficitu verejných financií, reálne väčším problémom môže byť práve inflácia," hovorí Róbert Prega, ekonomický analytik Tatra banky. Výhodou kritéria verejného deficitu podľa neho je, že sa pri dostatku politickej vôle môže vo veľmi krátkom čase dosiahnuť jeho plnenie. Analytik UniBanky Ľubomír Koršňák dodáva: "Aj súčasný vývoj verejných financií dáva tušiť, že vláda toto kritérium berie vážne a s najväčšou pravdepodobnosťou ho splní."

"Presný opak v tomto smere platí pre vývoj inflácie, kde sú možnosti korekcie neželaného vývoja najmä v krátkodobom horizonte veľmi obmedzené," pripomína Prega.

O výške inflácie totiž nemôže jednoducho rozhodnúť vládna koalícia tak ako o rozpočtovom schodku. Podľa Koršňáka je navyše toto kritérium veľmi prísne: "Napríklad v novembri by ho splnilo len desať krajín únie, vrátane dvoch nových členov - Cypru a Litvy."

Ďalší problém súvisiaci s inflačným kritériom je jeho definícia. Podmienkou je, aby rast cien neprekročil priemer troch členských krajín s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Nikto preto nevie presne povedať, kde bude daná hranica v čase posudzovania spôsobilosti Slovenska na zavedenie eura ležať.

O čo sa má starať NBS

Cenová úroveň dosahuje v súčasnosti asi polovicu priemeru Európskej únie. Tento rozdiel sa bude postupne vyrovnávať, pričom existujú dva spôsoby. Jeden je cez reálne zvyšovanie cien a druhý cez posilňovanie koruny voči euru. Práve proti posilňovaniu však centrálna banka doteraz intenzívne bojovala. Zdôvodnila to tým, že silná koruna nezodpovedá reálnemu vývoju ekonomiky a môže uškodiť vývozcom.

"Silnejúca koruna zmierňuje tlak na zvyšovanie cien. Tento pozitívny vplyv bol však centrálnou bankou málo vyzdvihovaný a skôr sa vravelo o negatívnom dosahu na exportérov.

Celospoločenské ciele, akými sú znižovanie inflácie, skoré zavedenie eura s ohľadom na úroveň kurzu, pri ktorom sa prepočítajú úspory domácností, by rozhodne mali mať väčšiu váhu než starostlivosť o určitý podnikateľský segment," zdôrazňuje hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.

S výzvou, aby zanechala boj proti korune a sústredila sa na plánovanie inflácie, sa na Národnú banku Slovenska obrátila aj posledná misia Medzinárodného menového fondu. Samotná centrálna banka sa včera k tejto problematike nevyjadrila. Podľa jej hovorcu Igora Baráta by to mala urobiť dnes pri predstavení nového menového programu.

Silný tlak dopytu

Ekonómovia vidia hlavný problém v prístupe k úrokovým sadzbám. NBS totiž v boji proti silnej korune pristupuje k ich opakovanému znižovaniu. "Takéto uvoľňovanie menovej politiky stimuluje už tak dosť silný domáci dopyt, čím dodatočne prispieva k inflácii," hovorí Kotian. Vyššie reálne príjmy obyvateľstva aj zvýšená investičná aktivita firiem totiž začínajú prispievať k rastu cien, ktorý bol v posledných rokoch diktovaný takmer výlučne administratívnymi opatreniami štátu. Znižovanie úrokových sadzieb tento efekt zvyšuje, pretože sú lacnejšie úvery a pre nízke úroky sa ani neoplatí držať peniaze vo forme úspor.

"Vysoký ekonomický rast bude najmä od konca roka 2005 generovať dodatočné inflačné tlaky. Naviac, súčasné znižovanie úrokov sa v domácom dopyte odrazí práve v roku 2006," povedal Pavol Ondriska z ING DSS a pripomenul, že rok 2006 bude rokom volieb. Dá sa preto čakať, že k dopytovým tlakom na rast cien prispeje tradičnou predvolebnou investičnou aktivitou aj samotný štát.