Muž s pancierovou päsťou mi stúpol na anténu satelitného telefónu, zakopol o moju hlavu a zvalil sa na zem. Zbraň mu spadla a on sám sa začal smiať, aby preklenul trápny okamih.

Streľba bola čoraz intenzívnejšia a trvala viac ako tri minúty. Nikto na ňu zo strany protiteroristickej koalície, ako je teraz módne v Afganistane nazývať najrôznejšie oddiely, ktoré sa zúčastnia bojov proti zvyšku al-Káidy, neodpovedal. Až potom, keď snajper prestal stláčať spúšť, ozvali sa tanky z našej strany.

V horách Tora Bora sa možno ešte stále skrýva Usáma bin Ládin. Včera sa tam celý deň rozliehala ohlušujúca streľba. Odpoludnia veliteľ koaličných jednotiek Hadži Zahev oznámil, že dostal pod kontrolu ďalšie dva vrcholky. Úspech sa v oblasti Tora Bora počíta práve na kopce.

Ešte pred niekoľkými hodinami na mieste, kde otrhaní vojaci Severnej aliancie teraz prehľadávali plytké podzemné bunkre, sedeli bojovníci al-Káidy. Zanechali po sebe neuveriteľné množstvo plastových fliaš od vody, najrôznejšie zošity a náboženské brožúrky v arabčine a zakrvavené a prestrieľané vatové bundy. Niekoľko mŕtvych tiel leží hneď vedľa kamenistej cesty, ktorú ráno intenzívne bombardovali americké lietadlá.

Teraz sa americké lietadlá zamerali na ciele pár sto metrov od tohto stanoviska. Vidíme lietadlo, potom padajúcu bombu, obrovský výbuch, dym a nakoniec počujeme ohlušujúcu ranu. „Nebojte sa, oni sa nezmýlia. Vedia, že tu sme my, vojaci, spojenci, a tam protivník,“ smeje sa veliteľ tanku Chadži Aman, keď vidí, ako sa pri každom údere krčíme.

Sám reaguje podobne na výstrely omnoho menšej intenzity. Má proste vycvičené ucho. Vie, kedy strieľa protivník a kedy jeho muži. Navyše al-Káida už nemá k dispozícii žiadne ťažké zbrane a používa len ľahké ručné.

„Už nemajú ani dosť munície, tak strieľajú len na istotu. My sme opatrní. Za posledné dva dni sme stratili len jedného muža,“ hovorí Chadži. Ten nebohý vojak sa zle zorientoval a vystrčil spoza kameňov hlavu vo chvíli, keď ju mal schovať. Orientovať sa v zmätku výstrelov je totiž pre neskúseného človeka nesmierne ťažké. V horách sa ozýva neustále ozvena a nemožno presne určiť, čo odkiaľ a kam letí. Vieme len, že veľké rany idú zo strany aliancie a že tanky za našimi chrbtami strieľajú cez naše hlavy na svah oproti.

„Nie, Američania nám nijako zvlášť nepomáhajú. Vedú si tu svoju vojnu,“ hovorí trochu nahnevane Hadži Zahev. Priznáva, že bez podpory zo vzduchu by Tora Bora bola nedobytná, ale na druhú stranu sa sťažuje, že jeho muži nemajú poriadne ošatenie a často ani čo do úst.

Vojaci ozaj vyzerajú veľmi unavene. Až bude kopec oproti rozbombardovaný tak, že tam nezostane ani jeden strom, budú sa musieť vydať na ťažký pochod a obsadiť ho.

Obsadzované územie pripomína po bombardovaní mesačnú krajinu a k nebu trčia obhorené pahýle stromov, všade okolo sú jamy od bômb.

Ľudia z neďalekej dediny Mela riskujú životy a chodia si do ešte dymiacich porastov po drevo. Lepšie sa im zbiera. Najťažšiu prácu za nich urobili americké bombardéry.

Pred niekoľkými dňami chlapec zaplatil za chuť zohriať sa životom. Keď sa už vracal domov s nákladom, zasiahli ho v noci zo susedného pahorka. Po niekoľkých hodinách vrcholok úplne rozbombardovali, ale chlapcovi to už nepomohlo.

Hadži Zahev nám zložito vysvetľuje, ako je možné určiť, kde sa protivník práve nachádza. Chápem len to, že presne to nikto nevie. Bombarduje sa a z tankov sa ostreľuje jednoducho plocha, kde by pravdepodobne nepriateľ mal byť.

Potom nám všetkým zástupca Zaheva Sajd Muhammad Páhlaván oznamuje, že kdesi v lesoch, ešte pred prvými jednotkami Severnej aliancie sa pohybujú americkí vojaci. Navádzajú svoje lietadlá na cieľ. Cieľ v podobe bojovníkov al-Káidy je však fantasticky pohyblivý a malé skupinky dokážu zmeniť svoje pozície počas niekoľkých minút. „Čím je ich menej, tým je ťažšie dostať ich,“ hovorí Páhlaván.

A potom vyslovuje to, čo si myslí väčšina paštunských bojovníkov. V horách Tora Bora sa bráni proti obrovskej presile pár, možno niekoľko sto sfanatizovaných Arabov. „Bin Ládin by musel byť veľmi hlúpy, keby bol ešte medzi nimi,“ oznamuje Páhlaván.

Autor: Petra Procházková pre SME agentúra Epicentrum, Tora Bora