"Ak by s tým súhlasil, mohol by sa rovno obesiť," povedal agentúre Reuters Husajn Bagci z Blízkovýchodnej technickej univerzity v Ankare. Erdogan nič také nepodpísal, sľúbil to však ústne.
Erdogan vie, že "Cyperskú republiku bude musieť Turecko tak, či tak uznať. Najneskôr, keď sa stane členom Európskej únie," povedala denníku SME politologička Sylvia Tiryaki z istanbulskej Kültür University. Tvrdí však tiež, že pri súčasnej politickej reprezentácii na ostrove to nie je možné.
Erdogan preto hral na to, aby nemusel nič podpisovať okamžite. Únia, hlavne holandské predsedníctvo, však podpis žiadalo už včera. Po hodinách rokovaní stačil ústny prísľub. Aj v tomto prípade sa uplatnil klasický európsky model: spor sa vyrieši neskôr. Únia by chcela, aby to bolo do 3. októbra, keď sa začnú vstupné rokovania. Dovtedy je dosť času na rokovania aj hľadanie právnych kľučiek.
Už včera Briti Turkom vysvetľovali, že podpis protokolu k asociačnej dohode vlastne nie je "uznaním" Cypru. Chceli tak zmierniť "poníženie", o ktorom hovorili Turci.
Tí majú pocit, že zhltli už dosť. Prijali podmienky, ktoré budú nad nimi visieť počas celého vyjednávania o vstupe a museli pristúpiť aj na v podstate trvalé zabránenie vstupu na európske pracovné trhy. Žiadna z krajín vstupujúcich do únie nemusela čeliť toľkým podmienkam a nikomu tak nezdôrazňovali, že koniec rozhovorov je otvorený.
Opozícia v kritických hodinách dokonca Erdogana žiadala, aby rozhovory opustil. A pritom je začiatok rokovaní o vstupe v porovnaní s následnými vyjednávaniami len "nevýznamným bodom". I keď Turci naňho čakali viac ako 40 rokov.
Teraz musia politici okrem včerajšieho poníženia, ešte svojich občanov pripraviť na tvrdé reformy s veľmi otvoreným koncom.
