O pár rokov bude na tejto fotke aj turecký politik: už ako plnoprávny člen únie. FOTO - REUTERS
O tom, že únia svoje záväzky splní, netreba pochybovať. Záväzkov z jej strany totiž nie ja zas toľko. Turecku síce sľubuje perspektívu plného členstva, ale bez záruky. Deklarácia bruselského summitu obsahuje toľko poistiek, že únia môže Turecku cestu do zjednocujúcej sa Európy kedykoľvek prehradiť. Únia môže nakoniec skonštatovať, že nie je schopná Turecko prijať za plnohodnotného člena alebo, že Turecko jednoducho neplní vstupné kritériá.
Úniové podmienky pre Turecko je možné označiť za jednoznačne najprísnejšie v EÚ, Turecko na druhej strane vykazuje najväčšie deficity zo všetkých štátov, ktoré únia oficiálne označila za kandidátov členstva.
Zelená vstupným rokovaniam musí byť preto pre Ankaru predovšetkým dôvodom na ďalšie reformy. Ich účinnosť musí preverovať prax a až tá môže potvrdiť, že Turecko skutočne patrí do únie.
Času na ďalšiu modernizáciu a "poeurópštenie" bude mať Turecko pomerne veľa. S tureckým členstvom EÚ neráta skôr ako v roku 2014.
Úplne rovnoprávnym členom únie by Ankara však nebola ani potom. Viacero členských štátov si vymohlo toľko výnimiek, že v ponuke EÚ možno vidieť aj istú formu druhoradého členstva. Tieto podmienky síce môžu upokojiť vystrašenú verejnosť v únii, zároveň však môžu aj spomaliť presadzovanie reforiem v Turecku. Turci sa môžu pýtať, prečo preberať "európske hodnoty", keď výmenou nemôžu ťažiť zo všetkých slobôd, ktoré únia garantuje všetkým ostatným občanom.
Ďalším otáznikom preto je, či sa tureckým politikom podarí svojich ľudí presvedčiť o iných výhodách členstva v únii. Únia by z členstva Turecka mohla profitovať nielen ekonomicky, kultúrne, ale aj geopoliticky.
Autor: David Zelinger, Brusel
