Viedeň 17. decembra (TASR) - Plaketu a diplom o udelení Nobelovej ceny za literatúru 2004 si dnes na pôde švédskej ambasády vo Viedni prevzala rakúska spisovateľka Elfriede Jelineková, ktorá chýbala na slávnostnom odovzdávaní prestížnych cien v Štokholme.
V rezidencii veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva v metropole Rakúska si prevzala cenu z rúk stáleho tajomníka Švédskej kráľovskej akadémie Horacea Engdahla, a to ako vôbec prvá rakúska nositeľka Nobelovej ceny za literatúru (nerátajúc Eliasa Canettiho, ktorý pochádzal z alpskej republiky).
Práve Horace Engdahl vystúpil už pri slávnostnom ceremoniáli v Štokholme s laudáciom o Elfriede Jelinekovej, ktorú označil za jednu z najozajstnejších predstaviteliek súčasnej literatúry.
Na krátkej slávnosti, ktorú mohli sledovať iba dva televízne štáby a dvaja fotografovia, sa zúčastnili ešte predseda švédskeho Nobelovho výboru Kjell Espmark a veľvyslankyňa severskej krajiny v Rakúsku Gabriella Lindholmová.
Zverejnenie mena tohtoročnej laureátky Nobelovej ceny za literatúru, ktorej udelenie zdôvodnili muzikálnym tokom hlasov a protihlasov v autorkiných románoch a drámach zdôrazniac jej "rečovú vášeň", bolo pre mnohých veľkým prekvapením. Platí to napriek tomu, že Elfriede Jelineková patrí už mnoho rokov medzi najprominentnejších, aj keď kontroverzných predstaviteľov nemecky písanej prózy, esejistiky a drámy.
Rodáčka zo štajerského Mürzzuschlagu, kde uzrela svetlo sveta 20. októbra 1946, maturovala na Albertovom gymnáziu, aby následne študovala hru na organ a kompozíciu na viedenskom konzervatóriu. Paralelne sa však venovala aj štúdiu divadelnej vedy a dejín umenia na univerzite rakúskeho hlavného mesta a štúdiu jazykov.
Literárnym debutom Elfriede Jelinekovej bola zbierka poézie Lisas Schatten (1967), románovým debutom dielo "wir sind Lockvögel, baby" (1970). Podobne ako ono rezonovali u literárnych kritikov mimoriadne pozitívne aj ďalšie Jelinekovej práce, romány "Die Liebhaberinnen" (1974) - známy pod názvom Milenky aj z prekladu do slovenčiny, "Die Ausgesperrten" (1980) a "Die Klavierspielerin" (1983), ktorý sa v roku 2001 dočkal vydarenej filmovej podoby v réžii Michaela Hanekeho. Aj tie však u časti odborníkov i laikov vyvolali intenzívny odpor. Jelinekovej kritický prístup voči mužmi ovládanej, respektíve triednej spoločnosti, jej postoje k témam ako sexualita, násilie a moc sa stali charakteristickou črtou jej tvorby. Súčasne však vyvolávali kontroverzné reakcie, čo osobitne platí o období po zverejnení románu "Lust" (1989). Za vlastný opus magnum označuje autorka román "Die Kinder der Toten (1995), veľavýznamný bol však aj jej kriminálny román "Gier" (2000) z rakúskeho vidieka.
Za hranicami alpskej republiky preslávili tohtoročnú nositeľku Nobelovej ceny aj jej drámy. V tomto žánri debutovala v roku 1979 prácou s dlhým názvom "Was geschah, nachdem Nora ihren Mann verlassen hatte oder Stützen der Gesellschaft". Nasledovali "Clara S." (1982), "Burgtheater" (1985), "Krankheit oder Moderne Frauen" (1987) a "Wolken. Heim" (1988) - montáž medziiným Hölderlinových, Kleistových, Hegelových, či Heideggerových textov a fragmentov listov uväznených členov teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF). Na prvej rakúskej divadelnej scéne, slávnom Burgtheatri vo Viedni, mali svetovú premiéru Jelinekovej scénická esej "Totenauberg" (1992), v ktorej sa sústredila na problematiku nenávisti voči cudzincom, vlasti a intolerancie, ale aj ďalšie hry "Raststätte oder Sie machen's alle" (1994), "Stecken, Stab und Stangl" (1996) a "Ein Sportstück" (1998). Vlani inscenoval Nicolas Stemann autorkino dielo "Das Werk" na inej viedenskej divadelnej scéne Akademietheater, kým novinku "Bambiland" prezentoval v extrémne kontroverznom poňatí na scéne Burgtheatru režisér Christoph Schlingensief.
Pokračovateľka spoločensko-kritických literárnych tradícií v Rakúsku, ktorá sa už v minulosti stala laureátkou celého radu významných literárnych cien, nadviazala na práce takých velikánov ako Johann Nepomuk Nestroy, Karl Kraus, Ödön von Horváth, Thomas Bernhard, či spomínaný laureát Nobelovej ceny za literatúru 1981 Elias Canetti. Elfriede Jelineková patrí však aj mimo literárnej scény medzi mimoriadne angažované osobnosti alpskej republiky.
