1. Najlepší spisovateľ 20. storočia: Určite sú aj ľudia, ktorí posunuli literatúru ďalej, ale pre mňa je to Joseph Heller. Dokázal písať sarkasticky a vtipne aj o najnepríjemnejších a najsmutnejších veciach. (Tu by sa patrilo napísať, že Hlava XXII je podľa mňa jedna z jeho slabších kníh.)

2. Najlepší román 20. storočia: Jednoznačne Iľf-Petrov: 12 stoličiek. Za to, že veľmi presne pomenovali to, v čom som žil, a korene toho, v čom ešte žijem.

3. Najlepšia kniha edície Svetová knižnica SME: Ak by povinné čítanie nebolo niečo, čo spoľahlivo každého odradí, tak Boh múch by mal byť jeho súčasťou. Kniha o tom, čo robí s ľuďmi túžba po moci. (Chandlera som nedal preto, lebo je tu iba jedna jeho kniha a ja milujem všetky.)

"Ako píšeme dvaja? Nuž tak, že píšeme dvaja. Ako bratia Goncourtovci. Edmond behá po redakciách a Jules stráži rukopis, aby mu ho známi neukradli."

"Povedzte, spýtal sa nás istý prísny občan, jeden z tých, čo uznali sovietske zriadenie o niečo neskôr ako Anglicko a o máličko prv ako Grécko. Povedzte, prečo píšete tak smiešne? Aké smiechoty v období rekonštrukcie? Čo ste zošaleli? Potom nás dlho a rozhorčene presviedčal, že smiech dnes škodí. Smiať sa je hriech, vravel. Nie, smiať sa neslobodno! Ani usmievať sa neslobodno! Keď vidím tento nový život, tieto veľké premeny, najradšej by som sa modlil, a nie usmieval."

IĽJA IĽF, JEVGENIJ PETROV