Nárast digitálneho obsahu je evidentný. Tak ako v korporátnom segmente, tak aj v bežnom živote. Tento trend je podporovaný neustálym osvojovaním si nových digitálnych zariadení, ale aj klesajúcou cenou systémov pre digitálnu úschovu dát. Efektívna správa a distribúcia digitálneho obsahu je cestou k úspechu, tvrdí spoločnosť IBM, ktorá so svojou širokou sieťou partnerských organizácií umožňuje prostredníctvom strediska Digital Media Solutions Centre získať kontrolu nad silou digitálnych médií.

Centrum pre digitálne médiá

Na jeseň sa v stredisku Digital Media Solutions Centre pre Európu, Stredný Východ a Afriku, ktoré je situované pri vývojových laboratóriách vo francúzskom La Gaude, stretli novinári z jednotlivých krajín Európy. Cieľom stretnutia bola prezentácia vybavenia laboratórií a rôznych testovacích produktov, ale aj finálnych riešení zameraných na digitálne médiá. Od bankového sektora, až po štátnu správu, či ochranu hraníc siahajú odprezentované ukážky, ktoré dokladujú, že zriadením centra vznikol priestor pre užšiu spoluprácu s nezávislými dodávateľmi pri vytváraní riešení, ktoré môžu byť implementované už dnes. Vývojári, technici, odborníci tak získajú okamžitý prístup k možnostiam overovania konceptov riešení. Vytvárajú sa spoločné tímy, ktoré pracujú na rozširovaní zákazníckych skúseností, či už priamo v centre, alebo prostredníctvom jednotlivých implementácií. Nie je to prínos len pre vývojárov, ale i pre nás, koncových zákazníkov, ktorí vyslovene bažíme po technologických novinkách.

Nedávna štúdia populárnej hudobnej televíznej stanice MTV odhalila skutočnosť, že typický divák tohto televízneho kanála má deň dlhý 30 hodín. Neznamená to, že nepotrebuje spať. Svoj 30 hodinový deň aktívne strávi vo svete, ktorý ponúka obsah na vyžiadanie. Surfuje po sieti, pozerá DVD, počúva MP3, posiela správy, sťahuje filmy a z času na čas si zapne televízor, aby vyplnil zostávajúci čas do spomínaných 30 hodín. Takýto multitasking tínedžeri zďaleka nie sú vo využívaní výdobytkov modernej doby sami. My všetci sme sa stali svedkami revolúcie prístupu k informáciám a je len na nás ako aktívne sa rozhodneme ich zaradiť do svojho života. Fajnšmekri si sťahujú raritné jazzové nahrávky, pracovne vyťažení rodičia sledujú on-line spravodajstvo a manažéri si chvíľu pred ďalším pracovným stretnutím krátia čítaním filmových recenzií na svojich vreckových počítačoch. To sú len tri príklady toho, ako explózia nových médií akceleruje nástup najmodernejších technológií aj do komerčnej sféry.

Obsah na vyžiadanie

Dnes už On demand znamená omnoho viac ako len urobiť obsah rýchlo prístupný užívateľovi. Mediálny priemysel sa transformuje. Minulé storočie bolo obdobím trhu predajcov, dnes je to trh nepokojných zákazníkov. Nové médiá preniknú kamkoľvek. Prekážky akoby pre ne ani neexistovali. Technológie im len napomáhajú, aby boli lepšie, menšie a lacnejšie. Podľa predpokladov v roku 2010 už nikoho nebudú zaťažovať zbytočnosti ako sú drôty a kabeláž. Obrazovky budú mať rozmery celej steny a budú zobrazovať gigabajty digitálnych informácií umožňujúcich divákovi doslova váľať sa v množstve zábavných programov, komerčných prezentácií, či pracovných súborov šírených cez jediný prístup. Filmoví fanúšikovia už nebudú musieť navštevovať kiná, pretože v rovnakej kvalite bude titul

sprístupnený v reálnom čase cez sieť aj v ich byte. Neúnavní počítačoví hráči si svojich súperov nájdu kdekoľvek na svete, interaktívne on-line hry nebudú predstavovať o nič väčšiu technickú prekážku ako dnes bežné stiahnutie obľúbenej skladby, či knihy. Naďalej však pretrvá súboj stoviek druhov platforiem, zariadení a sietí a všetky sa budú snažiť diktovať štandardy pre digitálny formát. Netreba to chápať tak, že bude viac obsahu vo viacerých formátoch ako dnes, skôr všetci budú chcieť byť originálni v každom kúsku svojej obsahovej ponuky. Univerzitný profesor svoje najnovšie vedecké poznatky bude mať v obraze a zvuku v digitálnej podobe. Nič mu nebráni v tom, aby ich sprístupnil svojim študentom, ktorí o takýto obsah prejavia záujem. Omnoho navštevovanejšie však budú, to vidíme už dnes, on-line služby organizovaných skupín, ktoré porušujúc autorské práva ponúkajú voľne prístupné verzie najpredávanejších kníh, filmov, alebo hudby. Oproti nim by mali nastúpiť legálne on-line distribúcie, ponúkajúce zákazníkom obsah spoplatnený. Pre väčšie súbory bude schéma platby viazaná na biometrickú identifikáciu, pre menšie, exkluzívne obsahy, bude stačiť aj forma predplatného. Takýto model sa očakáva aj od veľkých vydavateľov, ktorí svoje archívy sprístupnia v momente, keď aj staršie články budú zoskenované do digitálnej podoby. Samozrejme, aktuálnosť sa premietne aj do ceny. Skladbu obľúbeného interpreta si budeme môcť stiahnuť za menej, či viac, podľa toho, ako je stará, ako sa predáva album na ktorom je, aké promo aktivity si zvolil vydavateľ, alebo či ide o raritný kúsok. To, čo si konkrétne bude chcieť zákazník stiahnuť, bude závisieť aj od koncových zariadení. Pri filme bude na výber, či má záujem o krátky trailer, o soundtrack, o jedinú najznámejšiu pieseň filmu, o krátky obsah v textovej podobe, alebo o jednoduchý citát a zobrazenie hlavných hrdinov, ktorých si vytlačí na vreckovej tlačiarni, alebo v rozlíšení rozmernejšieho plagátu. Milióny mikroplatieb za tieto služby sa spoja do jedného príjmu. Sprístupnenie archívu, alebo naopak ponuka horúcich noviniek dokáže generovať príjem vyšší, než aký je možné dosiahnuť z prevádzky kultúrneho stánku, maloobchodu, či televíznej stanice. A naviac, nič nie je viazané na čas, on-line znamená kedykoľvek a kdekoľvek.

Efektívnejšie marketingové aktivity

Digitálne médiá menia aj formu marketingu, od statickej reklamy k dynamickej. Vymyslieť obsah, umiestniť ho tak, aby zasiahol skupinu zákazníkov, ktorú chce osloviť a aby priniesol zisk. V obchodoch bude zákazník atakovaný reklamou z obrovských displejov. Nie však reklamou, voči ktorej sme sa mnohí stali imúnni. Interaktivita na každom kroku - to bude platiť aj medzi regálmi. Rozhodujete sa nakúpiť červené víno? Kamera vás registruje a hneď sa na displeji okrem momentálnych cenových akcií zobrazuje aj ponuka syrov, ktoré sa k daným druhom vína hodia. Na odovzdávanie informácií nemusia slúžiť len rozmerné displeje. K slovu sa dostanú aj premietačky, pre ktoré bude ako plátno slúžiť podlaha, alebo iná voľná plocha presahujúca všetky uhlopriečky dostupných obrazoviek. Prieskumy ukázali, že ľudia sa pri nákupe radi zabávajú. V prípade čoraz dlhšieho času tráveného v hypermaketoch by to nemal byť problém. Zákazník sám svojim zásahom do premietnutého obrazca sa dokážete pohybovať v ponuke menu ako keby klikal myšou. Ide vlastne o jeden nadrozmerný touchscreen, kde užívateľ, v tomto prípade zákazník v obchodnom reťazci, usmerňuje premietaný obsah tým, že vkladá ruku na vyznačené polia, pričom kamera jeho odozvu sníma a odovzdáva cez počítač premietačke. Nič zložité.

Žiadne otázky, len komunikácia na inej úrovni než sme zvyknutí.

Internet aj bez počítača

Nie všetci sme rovnako technicky zdatní, preto sa na trhu objavujú čoraz lacnejšie koncové zariadenia, ktoré k používaniu nepotrebujú komplikovaný manuál: MP3 prehrávače, počítače do vrecka, rôzne prístroje ako mobilné telefóny či automobily s prístupom na internet. Tieto zariadenia sú konštruovaná na prácu s digitálnymi médiami. Digitálne média majú svoj alfanumerický obsah omnoho zložitejší než tradičné neštruktúrované dáta. Nemožno ho uložiť ako jednoduchý formát, napr. ako text v tabuľkovom procesore. Digitálne médiá potrebujú aj unikátne doplnkové informácie, zvané metadáta. Koncový užívateľ, ktorý doteraz z akéhokoľvek dôvodu neprišiel do užšieho styku s počítačom, týmto veciam rozumieť nemusí. Žije vo svete spotrebnej elektroniky kde sa rovnako, i keď častokrát neskoršie, dostane k technologickým lahôdkam v podobe najmodernejších technológií. Vzniká tu ale väčší tlak na predajcov, ktorí nemajú ľahkú pozíciu pri vysvetľovaní rôznych skratiek ukrývajúcich v sebe názov technológie, ktorá má tendenciu stať sa štandardom práve kvôli úspechu vo svete informačných technológií. Aby sa aj takáto komunita ľudí nejakým spôsobom dostala k on-line informáciám, vymysleli si v Írsku projekt ako zapojiť domácnosti, ktoré nemajú počítač, do spoločnej siete ponúkajúcej okrem filmov na želanie aj reportáže lokálneho charakteru, počítačové hry, pripojenie na internet ale hlavne regionálne informácie na úrovni štátnej správy. Projekt už beží dva roky a v súčasnosti je do neho zapojených 350 domácností, ktoré sú vybavené špeciálnym set top boxom, podobným ako sú prijímače satelitnej televízie. Vďaka tejto malej čiernej skrinke je domácnosť nielen bohatšia o ďalšie televízne programy, ale dokáže svoj televízor využiť ako počítač. Všetky aplikácie ako napríklad textový, či tabuľkový editor, alebo elektronická pošta, bežia na lokálnom serveri. Domácnosti pristupujú na server akoby prostredníctvom tenkého klienta s tým rozdielom, že namiesto monitora majú TV prijímač. V menu sa dá pohybovať buď prostredníctvom diaľkového ovládača televízora, alebo ak ide o komplikovanejšie príkazy, napríklad písanie, dá sa použiť bezdrôtová klávesnica. Projekt sa volá RegenTV a používa výhradne softvér na báze otvorených štandardov, sú však dve oblasti, kde open source nasadený nebol: video na želanie a záloha siete. Napriek tomu, že až 95 % domácností využíva interaktívnu televíziu predovšetkým ako prístup k lokálnym informáciám, našli sa medzi užívateľmi aj nadšenci (17 % domácností), ktorí sa rozhodli podieľať sa na tvorbe obsahu. RegenTV je príkladom toho, ako sa dá na jedno stlačenie diaľkového ovládača prejsť od seriálu Priatelia k informáciám zo štátnej správy.

Ochrana dát po novom

Ak sa pozrieme na prevádzku v sieti internet, viac ako polovicu generujú tzv. bohaté médiá, či digitálne médiá. Informácie v podobe filmov, TV programov, publikovaných dokumentov, rôznych firemných marketingových materiálov, reklamy, záberov kultúrneho dedičstva a mnoho ďalších. Takýto obsah musí byť spravovaný efektívne s dostatočnou ochranou proti zneužitiu. S príchodom digitálnych médií sa viaže aj nárast porušovania autorských práv. Možnosť urobiť kópiu v plnej kvalite originálu si osvojilo množstvo domácností. Nápis Copy Protected na obaloch CD nosičov už dávno neinformuje o tom, že by sa disk nedal jednoducho skopírovať. Vydavateľstvá sa však s týmto stavom nechcú zmieriť, preto sa neustále hľadá efektívny nástroj, ktorý by sa nedal tak jednoducho prelomiť. Podľa odborníkov z IBM by sa malo kódovať tak, že zákazník, ktorý si kúpi originál, bude mať možnosť vytvoriť si kópiu pre konkrétny prehrávač. Jednu pre CD prehrávač v spálni, jednu pre DVD prehrávač v obývačke, alebo jednu pre CD prehrávač v aute. Tieto kópie sa nebudú dať prehrávať na žiadnom inom prehrávači. Podobná technológia je už v prevádzke v prípade sťahovania hudby z webu, používa ju služba iTunes. K dekódovaniu je potrebný správny prehrávač vybavený heslom. Takže na konkrétnom prehrávači sa dá spustiť hudba len po zadaní užívateľského mena. Tým je ďalšie šírenie záznamu znemožnené. Nová technológia nesie označenie DRM čo znamená digitálna správa práv. Autorské práva chránia umelecké dielo len obmedzenú dobu. V Európe a USA sa toto obdobie pohybuje okolo 70 rokov od smrti autora. Problém DRM spočíva v tom, že blokuje práva bez ohľadu nato, koľko času uplynulo. To by sa mohlo odraziť na ďalšej generácií užívateľov, ktorí by mali poriadne ťažkosti vypátrať pôvodných držiteľov príslušných kódov. Tým pádom by DRM mohlo pochovať mnoho zaujímavých dokumentov vypovedajúcich o našej dobe. A od digitalizácie a nových médií predsa očakávame pravý opak. n