Cieľom skupiny DanubiaTel je poskytovanie jednotného portfólia telekomunikačných služieb pre široké spektrum zákazníkov na vlastnej infraštruktúre. Po nedávnej úspešnej akvizícii chce skupina ponúknuť zákazníkom aj hlasové riešenia. Prostredníctvom prístupovej siete pokrýva viac ako 130 najväčších miest na Slovensku.

Kto je DanubiaTel

Najskôr tu bola spoločnosť Callino, s. r. o., ktorá začala svoje aktivity v máji roku 2000. Zlomový bol rok 2001, keď v júli získala Licenciu na zriaďovanie a prevádzkovanie pevnej verejnej bezdrôtovej telekomunikačnej siete prostredníctvom technológie FWA v stanovenom úseku pásma 26 GHz a na poskytovanie verejných telekomunikačných služieb prostredníctvom tejto siete. V tomto čase sa mení obchodný názov spoločnosti Callino, s.r.o. na SWAN (Slovak Wireless Access Network), s.r.o. V máji 2004 bolo navýšené základné imanie spoločnosti SWAN, už ako akciovej spoločnosti. Vlastníkom 75 % akcií sa stala spoločnosť DanubiaTel, a.s. a 25 % akcií spoločnosť Energotel, a.s.

Okrem SWANu vlastní akciová spoločnosť DanubiaTel aj 100 % akciovej spoločnosti Postel.

Postel uskutočnil v uplynulých dňoch úspešné akvizície telekomunikačných operátorov Bentel, s.r.o. a GlobalTel Slovakia, s.r.o. GlobalTel získal licenciu na poskytovanie pevnej verejnej telefónnej služby 4. februára 2003. Zlúčením týchto spoločností vznikol alternatívny operátor GlobalTel, a.s., ktorý poskytuje komplexné portfólio telekomunikačných služieb.

"Tieto kroky neboli samoúčelné, nebolo to kvôli tomu, aby sme nabalili obrat v rámci skupiny. Akvizícia pomohla doplniť produktové portfólio spolu s technologickou infraštruktúrou" - odôvodňuje kroky DanubiaTelu Juraj Ondriš, predseda predstavenstva. Budúci rok sa predpokladajú v skupine tržby vyššie ako 500 miliónov korún.

Dva strategické ciele pre tento rok

SWAN mal veľký počet klientov, pre ktorých dodával iba istú časť služieb. Absentovali predovšetkým hlasové riešenia. Preto v októbri dotiahli do finále dohodu s GlobalTelom, čím sa podarilo rozšíriť portfólio služieb o hlas cez klasickú ústredňu s prepojením na mobilných operátorov, s perspektívou prepojenia na sieť Slovak Telecomu. Tým, že do skupiny pribudol GlobalTel, sa pravdepodobne podarí skokovo realizovať značný objem obchodov, keďže GlobalTel, čo sa týka prevádzky, je v prvej trojke hlasových operátorov a prostredníctvom prístupovej siete pokrývajúcej viac ako 130 najväčších miest na Slovensku, ponúka okrem hlasových služieb aj virtuálne privátne siete a internetové riešenia. Zákazník tak dostane všetko okrem mobilných telefónov od jedného operátora. To bol prvý cieľ. Druhý sa týka infarštruktúry. Vlastná vysokokapacitná chrbticová sieť je vybudovaná na optických trasách s prenosovou platformou IP MPLS (MultiProtocol Label Switching). Posledná míľa je k zákazníkovi realizovaná cez FWA, ktoré je určené na prenos dát do dvoch megabytov. Pri väčších prenosoch už nastáva problém s vyťaženosťou základňových staníc. Ak sa dnes pozrieme na telekomunikačný trh, tak viac ako 90 % zákazníkov využíva kapacitu do 4 MB, takže riešenie cez FWA by mali plne postačovať. Sú tu však aj veľkí klienti, ktorí zaberú väčšie pásmo. Tendencia je prekonvertovať ich na optické pripojenie, kde sa dajú ponúknuť ďalšie typy služieb, ktoré na FWA nie je možné poskytnúť. Z tohto dôvodu je zadefinovaný druhý strategický cieľ: vybudovať si vlastnú metropolitnú optickú sieť. Pritom netreba zabúdať na synergiu s FWA. Rôzne administratívne prekážky, alebo problémy s rozkopávkou pri pokladaní optickej siete dávajú zelenú práve FWA riešeniam. V momente, ak sa získajú všetky povolenia, čo je v skutku zdĺhavý proces a optická sieť je sprístupnená, ponúkne sa klientovi táto možnosť. "Ak chceme na trhu pôsobiť dlhodobo, treba vziať do úvahy trendy, podľa ktorých sa požiadavky na kapacitu budú zvyšovať. Preto je prirodzená migrácia z FWA na iné riešenie, z tohto pohľadu sa treba pozerať aj na akvizíciu Bentelu," povedal Juraj Ondriš. Cieľom spoločnosti je, okrem dosiahnutia stabilného miesta na vedúcich pozíciách slovenského trhu, byť vnímaný ako technologický líder v oblasti poskytovania moderných riešení.

Referenční klienti

Medzi referenčnými projektmi realizovanými spoločnosťou SWAN nájdeme aj takých zadávateľov ako je Generálna prokuratúra SR, alebo Úrad vlády SR. V prípade Úradu vlády sa o projekte Malý GovNet toho popísalo dosť. Kuvičie hlasy už pri výberovom konaní tvrdili, že alternatívny operátor technicky nemá nato, aby zvládol tak náročné riešenie. Dnes, dva roky po spustení do prevádzky, je tu dôkaz, že aj alternatívec dokáže ponúknuť riešenie minimálne v tej kvalite ako dominantný operátor. Infraštruktúra sa skladá z prepojenia viac ako 60 prípojných bodov v rámci jednej virtuálnej privátnej siete s kapacitou prípojných bodov 2MB. "My sme v tej dobe už boli v pozícií kedy sme si mohli dovoliť realizovať takéto veľké zákazky. Naši klienti sú aj v bankovom sektore, teda dosť veľkí klienti," hovorí Miroslav Strečanský, člen predstavenstva DanubiaTel. "Realita trhu je ale taká, že výberové konania na telekomunikačné služby budú vždy oklieštené na niekoľko firiem, ktoré sú schopné ponúknuť riešenia." Budovanie infraštruktúry neznamená vybudovať si tú najvyššiu úroveň, kúpiť routre. SWAN buduje aj prístupové body. To všetko pre stabilizáciu pozície významného operátora pre korporátnu klientelu. Podľa slov predstaviteľov spoločnosti v horizonte niekoľkých rokov sa pripravujú aj ďalšie kroky, ktoré by mali viesť k osloveniu širšieho spektra zákazníkov. V tomto smere sa veľa očakáva od udelenia frekvencií FWA 3,5 GHz, technológie ktorá by dokázala konkurovať dnes tak populárnemu širokopásmovému pripojeniu DSL. Ak prebehne novelizácia zákona, pre ktorý Telekomunikačný úrad výberové konanie zrušil, v tom termíne ako je naplánované, dá sa očakávať, že tender na 3,5 GHz bude vypísaný začiatkom budúceho roka. Dnes sa žiaden alternatívny operátor nesústredí na masový trh. Napriek tomu, že každý zákazník je na Slovensku cenovo senzitívny, predsa len sa infokomunikačný trh technologicky ale i požiadavkovo vyvíja. Reálne však za tohto stavu, aký dnes na Slovensku v telekomunikáciách prevláda, oslovovať masový trh nikto ani veľký záujem nemá. "Pravdepodobne to bude otázka celosvetových trendov, podľa ktorých sa flexibilne prispôsobíme. Musíme osloviť trh niečím, na čo budú ostatní reagovať pomalšie. Doniesť progresívnejšie technológie, ktorými dokážeme osloviť v predstihu," dodáva Miroslav Strečanský.

Posledná míľa a nezávislosť

V rámci liberalizácie telekomunikačného trhu vystupujú tri strany: dominantný operátor, alternatívni operátori a Telekomunikačný úrad. Najlepšie je asi na celý proces pripravený dominantný operátor, keďže jeho vlastník Deutsche Telekom už mal možnosť odskúšať si jednotlivé kroky aj v iných krajinách. Tým pádom si dokáže lepšie naplánovať to čo chce dosiahnuť. Typickým príkladom je rozhodnutie Telekomunikačného úradu, ktoré sa zdalo byť akceptovateľné aj pre alternatívnych operátorov. K tomuto rozhodnutiu sa žiaľ urobili zo strany ST dovetky, ktoré celú dohodu zo strany alternatívcov znemožňujú. "My nie sme závislí na tom, či podpíšeme pre nás nevýhodnú dohodu s ST. Jediný problém je, že trpia klienti. My sme stavaní do pozície, že my niečo chceme, my chceme smerovať hovory. Dobre, ale ak nám niekto dá neakceptovateľné podmienky, tak my máme právo povedať, v poriadku, ale za takýchto podmienok to jednoducho už nechceme," reaguje Miroslav Strečanský nato, prečo do dnes nie je podpísaná dohoda o prepojení sietí so Slovak Telecomom. Prvá dohoda, ktorá sa podpíše, bude pravdepodobne pre alternatívneho operátora nevýhodná. Akceptovať takúto dohodu sa však dá len do určitej miery. Za istú hranicu nikto z alternatívnych operátorov nepôjde, aj Miroslav Strečanský si myslí, že dané podmienky sú pre nich likvidačné. "My ale trpíme pravdepodobne najmenej, tým že sme si povedali, že chceme mať vlastnú infraštruktúru. Do značnej miery sme nezávislí a preto sme sa ani nezapájali do žabomyších vojen, ktoré nám nedávali zmysel. Momentálne sme však už aj my na hrane, kedy bude treba prekročiť určité limity, ktoré tu sú. Určite budeme v prvej skupine tých, čo zmluvu podpíšu, ale budeme mať väčšiu snahu, aby podmienky boli pre alternatívnych operátorov atraktívne. Nebudeme sa snažiť podpisovať dohody za každú cenu."

Klienti sa na základe takejto "klímy" radšej rozhodnú pre bezdrôtovú poslednú míľu, lebo im alternatívny operátor v pevnej sieti nedokáže dať lepšie podmienky ako dominantný. Hovorí sa o istých kvalitatívnych rezervách, ktoré by dohoda o prepojení sprístupnila. No tým, že sa celý proces iba naťahuje, stráca predovšetkým zákazník. Naviac je tu celá škála služieb, ktoré alternatívny operátor nie je schopný poskytovať bez toho, aby mal podpísanú prepojovaciu zmluvu.

Bez členstva v Asociácii telekomunikačných operátorov

Väčšina členov má vraj inú filozofiu ako skupina DanubiaTel - čaká na možnosť poskytovať hlasové služby. Z pohľadu DanubiaTelu však nepôjde o žiadnu revolúciu, i keď predstavitelia spoločnosti uznávajú, že túto pozitívnu zmenu by mal pocítiť predovšetkým zákazník. Niektorí alternatívci však majú očakávania od tohto kroku privysoké. "Naša pozícia je iná v tom, že my vidíme budúcnosť vo vlastnej infraštruktúre a odráža sa to aj na našom hospodárení, ako dokážeme generovať pridanú hodnotu. Ukazuje sa, že táto filozofia je správna v tom, že sme teraz relatívne nezávislí a pohyby na trhu, ktoré by mohli niektorých zvaliť a spôsobiť im závažné problémy nás obchádzajú" tvrdí Juraj Ondriš. "Niektoré vízie ohľadom trhu ako celku nemáme kompatibilné s ATO. My sme od tejto spoločnej agendy bokom, naše problémy sú mierne iného charakteru ako ich," dodal.

Čo sa týka poskytovania dátových služieb bol SWAN už aj v minulosti jeden z najväčších hráčov na trhu. Po úspešnej akvizícií sa do portfólia dostávajú aj hlasové služby, ktoré budú generovať len časť tržieb. Ak sa naplnia predpoklady a počas budúceho roka narastie objem hlasových služieb tak, že by sa vyrovnal dátovým, očakávania od interkonektu sú aj tak mierne iné ako u tých, pre ktorých je nosnou službou hlas. Rozdielnosť sa dá demonštrovať aj na príklade služieb DSL. "Pre nás je to podružná záležitosť, pretože to je len nejaký agentský predaj pre ST. Z nášho pohľadu to nemá veľký význam, preto nezasahujeme do toho čo sa na trhu DSL deje, ani sa nesnažíme byť najlacnejší poskytovateľ ADSL služieb. Pridaná hodnota pre operátora je mizivá, z tejto služby profituje jediný subjekt. My nevidíme rozumný dôvod, prečo by sme mali poskytovať tieto služby, ak je pre nás profit zanedbateľný," uzatvára Miroslav Strečanský.