V decembri som strávil týždeň na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. Mal som tam dokonca program, volal sa Mladí bez limitu a boli to filmy o moderných mladých ľuďoch. V Bratislave som si uvedomil, ako sa zmenili dnešní mladí ľudia, a nielen to, ale aj to ako sa zmenili technológie, ktoré spoluvytvárajú festival. Na starom bratislavskom festivale Fórum, ešte pred pádom totality, sme mali pocit ostrovných vydedencov. Chodili sme občas telefonovať do telefónnych búdok a vystáli sme si tú frontu s československou korunou v ruke. Vždy jeden v tom zástupe dával pozor, aby ten druhý nevolal dlhšie než päť minút. Potom sa do okna búdky nervózne nakúkalo alebo sa dokonca ťukalo na sklo. Tí drzejší chodili rovno do kancelárie kina, či by si nemohli "súrne" zavolať. "Nechcem to zadarmo, zaplatím ten hovor," vravievali. Vo festivalovej šatni sa za starých časov zhromažďovali cievky s filmami, bola ich celá kopa, takže šatniarka nemohla vyjsť von zo šatne. Novinári písali svoje festivalové články na písacích strojoch, mali čierne prsty od farbiacej pásky a chodili svoje výtvory telefonovať do redakcií. Alebo ich posielali poštou. Tu a tam sa dostali k redakčnému ďalekopisu. Potom prišiel prevrat a s ním aj nové technológie. Behom tretieho poprevratového festivalu Fórum dostali novinári v Charlie centre k dispozícii mobilný telefón prvej generácie, ktorý pripomínal starý železničiarsky telefón s obrovskou škatuľou na batérie. Tento mobilný telefón nemohol nikto odniesť ani ukradnúť, pretože by ho okamžite chytili.
No a dnes sa správy píšu elektronicky a digitálne filmy sa vysielajú digitálne buď z kaziet alebo z počítača. Pokrok technológií nás pohltil tak, že na staré časy komunikácie už nikto nepomyslí. Zabudli sme na písanie na stroji i na telefónne búdky. Na festivale majú novinári počítačové press centrá. Čo však nie je vždy bez problémov. Zatiaľ čo za starých čias sa písacie stroje používali k písaniu článkov, festivalové počítače by dnes častokrát kričali a bránili sa, keby mohli. Jeden novinár namiesto článku hrá hry, druhý si práve vybavuje súkromnú poštu a tretí si otvoril internetovú stránku www.kavkazcenter.com. Div sa svete, to kedysi vôbec nebolo možné, aby teroristická organizácia mala svoju vlastnú mediálnu prezentáciu, prístupnú každému a aby si ju dokonca niekto študoval priamo na filmovom festivale! I keď, prečo nie, hovorím si. Keď môžu Rusi a Američania šíriť svoje názory neobmedzene vďaka svojmu politickému i mediálnemu vplyvu a vlastníctvu komunikačných kanálov, prečo by sme nemohli my, pešiaci, načúvať hlasu čečenských a arabských podzemných organizácií?
Ale keď si vezmeme hĺbkovú vrstvu filmu, tak vidíme, že sa nezmenil vôbec. Rozvody, krízy a divné hnutia mysle zaujímali filmárov pred rokmi a zaujímajú ich aj dnes. Aj spodná vrstva komunikácie zostáva nezmenená: potrebujeme si niečo povedať, hľadáme partnera, ktorý bude rozumieť našim slovám a našim citom. Preto sa cítim dobre vo svete filmu, kde som obklopený tradičnými ľudskými bolesťami a modernými informačnými technológiami. Mám tu pocit pokračovania hodnôt. Niečo zostalo a niečo sa mení. Najkrásnejší je predsa jazyk, ktorý používa prechodníky a pritom hovorí o bluetooth-e! A tak by to predsa malo byť, taký je prírodný zákon.
Film sám je médium rozptýlené medzi tradíciami ľudských hodnôt a digitálnymi technológiami. A filmový festival je pôda, kde si to človek môže uvedomiť, keď sa na plátne pozerá na brazílske tanečnice alebo na to, ako si na ruskej tajge v snehu akýsi biznismen otvoril stánok nazvaný vodka lemon, obklopený množstvom fliaš tejto tekutiny. A tak pripíjam pohárikom vodka lemon na moderné technológie, ktoré nám dali šancu komunikovať po novom a na filmy, ktoré nás uprostred mobilného internetu a broadbandu upozorňujú, že sme stále ešte ľudia.
A tak v tomto zmysle - šťastné Vianoce a kľudný Nový rok. Kde viac než v kresťanskožidovských sviatkoch konca roku bobtná tradícia vo forme modernosti. Ja mám pre podobné príležitosti pripravenú v pamäti telefónu jednu SMS, ktorú rozosielam, keď sa blíži nejaké duchovné účtovanie alebo keď mi manželka napíše, že som zase zabudol kúpiť zemiaky. Tá SMS znie takto: GLORIA PATRI ET FILIO ET SPIRITUI SANCTO SICUT ERAT IN PRINCIPIO ET NUNC ET SEMPER ET IN SAECULA SAECULORUM. AMEN. A zostane vám ešte 46 znakov do Nového roku.
Radovan Holub
