Oveľa viac však v Ankare čakali na to, čo povie svojim občanom v televíznom prejave francúzsky prezident Jacques Chirac. Hovoril o tom, že Turecko si členstvo zaslúži, ak splní podmienky. Hoci to nebolo nič prevratné, Erdoganov tábor sa tešil.
Tureckí komentátori písali, že premiér veľmi potreboval povzbudenie. Pred summitom mal síce silné vyhlásenia a nevylučoval ani možnosť stiahnutia tureckej prihlášky, ak mu únia stanoví neprijateľné podmienky, ale sám vedel, že to tak nechce.
Jeho tím celý štvrtok obvolával jednotlivé delegácie. Premiér sa zatiaľ stal mediálnou hviezdou. Dával rozhovory, odpovedal na všetky sporné otázky, loboval.
Jeho rozhodnutie prihovoriť sa včera čitateľom najčítanejšieho nemeckého denníka Bild s päťmiliónovým nákladom hodnotia mediálni analytici ako dobrý ťah. V Nemecku žije najpočetnejšia turecká menšina v krajinách Európskej únie. Erdogan Nemcom napísal, že jeho krajina má čo ponúknuť, aj to, že by únia nemala byť výlučne kresťanským klubom.
Hovoril aj o svojom presvedčení, že teraz sú spoločné záujmy Turecka a únie oveľa silnejšie ako v roku 1963, keď si Ankara podala prihlášku. (mik)
