Divadlo Astorka Korzo 90: Play Gorkiy alebo Letní hostia m Text: Roman Polák podľa hry Maxima Gorkého m Preklad: Milan Ferenčík m Dramaturgia: Andrea Dömeová m Texty piesní: Jana Beňová m Hudba: Michal Ničík m Filmové vstupy, kamera: Richard Krivda m Účinkujú: Boris Farkaš, Anna Šišková, Szidi Tóbiás, Vlado Černý, Marta Sládečková, Miroslav Noga, Matej Landl, Vladimír Hajdu, Zuzana Kronerová, Peter Šimun a ďalší m Premiéra 15. a 16. decembra.
"Sme letní hostia vo vlastnej krajine... akísi cudzí návštevníci. Beháme sem a tam, hľadáme v živote pohodlné miesta... nič nerobíme a odporne veľa hovoríme," konštatujú Gorkého intelektuáli. Len lekárka Mária Lvovna má ešte akési vyššie nároky na seba a iných a chce bojovať proti snobom a malomeštiakom v nás. Romanovi Polákovi nie je Gorkého pátos celkom vzdialený. Pri prepise Letných hostí zmenil dobu, okolnosti, reálie, pretransformoval niektoré témy, doplnil mafiánov, sponzorov, mobily - ponechal však Gorkého morálnu nástojčivosť.
Záver hry azda až priveľmi pateticky a popisne ukazuje našu biedu, našťastie Polákov text má aj iné rozmery, ktoré zas fungujú až priveľmi dobre. To, čo nás smutne spája s Gorkého ľuďmi na letných dačách, je totiž rezignovaný pocit, že "konzervativizmus, inteligencia, demokracia sú mŕtve, všetko je lož, a človek je predovšetkým zoologický typ."
Roman Polák pri aktualizácii Gorkého nadviazal na svoje odvážne scénické adaptácie známych hier, ktoré v posledných rokoch robil predovšetkým pre martinské divadlo. Politika a mužsko-ženské vzťahy sú stálymi témami tohto režiséra, výber "agitačnej" hry teda nie je až taký prekvapujúci. Anotácia hry však napohľad vyzerá ako obsah telenovely.
Unudená Barbara, žena úspešného právnika Basova čaká na príchod spisovateľa, od ktorého očakáva narušenie stereotypu, spisovateľ ju sklame, speváčka Kaléria túži po láske, jej snívanie ukončí neperspektívny vzťah k bohatému podnikateľovi Bodkovi. Naopak, osudovú lásku prežívajú súkromná lekárka Mária s omnoho mladším Vlasom. Celá Polákova divadelno-hudobno-filmová inscenácia sa veľmi odvážne pohráva so žánrovými posunmi.
Čistá scéna Vladimíra Čápa má zakomponované typické "bulvárne" dvere, z ktorých sa dá vypadávať ako v situačnej komédii. Dobre urobené filmové dokrútky sú estetickým i funkčným doplnkom scény i deja. Príjemné pesničky Michala Ničíka na príjemne nepopisné texty Jany Beňovej príjemne interpretuje Szidi Tóbiás ako šansoniérka Kaléria, ktorá u Gorkého písala básničky. Elegantné kostýmy Simony Vachálkovej majú nenásilne nadčasový rozmer.
Herci idú nadoraz, sú výrazní, smiešni i smutní zároveň, pracujú individuálne i tímovo a všetci by si zaslúžili samostatnú zmienku. Astorka touto inscenáciou nadviazala na svoje najlepšie produkcie z druhej polovice deväťdesiatych rokov. Svoju niekdajšiu poetiku však tentoraz toto divadlo posúva do vyhrotenej tragikomickej polohy. Sú miesta, ktoré sa prepadávajú na stranu banálnosti, sú priveľkým násilím na hercoch i divákovi, iné však dopadli odzbrojujúco vtipne.
A práve kvôli sympatickej inscenačnej odvahe celého tímu tvorcov sa najnovší Polákov "multiprojekt" určite oplatí vidieť.
