Rozširovanie nebude dominantnou témou summitu

BRUSEL 14. decembra (SITA) - Hoci bruselský summit na kráľovskom zámku v Laekene mal byť predovšetkým o budúcnosti Európskej únie (EÚ) a s ňou súvisiacom rozširovaní o tucet nových krajín, táto téma šéfom štátov a vlád veľa času nezaberie. Text uznesenia

o prístupovom procese pripravili totiž už šéfovia diplomacií a nepredpokladá sa, že by o ňom lídri ešte dlho diskutovali. Z textu vypadla zmienka o tom, že až desať krajín by malo byť schopných ukončiť rokovania o vstupe v roku 2002, ktorá figurovala v pôvodnom návrhu belgického predsedníctva, povzbudeného strategickým dokumentom Európskej komisie (EK).

Francúzsko však presadilo odstránenie tejto zmienky a poukázalo na to, že nie je možné hovoriť o rozdieloch medzi kandidátmi a na druhej strane vopred sľubovať ukončenie rokovaní istému počtu krajín. Únia tak iba potvrdí, že rokovania bude možné ukončiť so všetkými pripravenými krajinami na budúci rok a v roku 2004 sa ich občania budú môcť zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Napriek tomu je komisár pre rozširovanie Günter Verheugen spokojný. "Máme jasnú líniu, jasnú stratégiu, nie je tu zmena, naopak, treba sa na to dívať ako na pokrok, pretože summit v Laekene potvrdí túto líniu, čo je silné povzbudenie pre kandidátske krajiny," uviedol G. Verheugen. Podľa jeho slov to znamená, že Únia musí byť pripravená na vstup všetkých kandidátskych krajín, ktoré budú dostatočne pripravené na konci roku 2002, bez ohľadu na to, koľko ich v tom čase bude. "To je princíp a budeme sa ho držať," povedal.

Slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu a lídrov ďalších kandidátskych krajín oboznámi Únia s týmito závermi v sobotu počas pracovného obeda. Zdá sa, že by im mala oznámiť aj to, že predstavitelia ich vlád a parlamentov sa budú môcť na práci konventu, zaoberajúceho sa témami budúcich reforiem EÚ, zúčastňovať so všetkými právami, vrátane hlasovacieho práva. Doteraz mali nielen členské štáty EÚ, ale aj EP výhrady proti tomu, aby sa kandidátske krajiny mohli na konvente, ktorý začne fungovať od marca budúceho roka, zúčastniť aj na prijímaní rozhodnutí. Ich úloha mala byť "veľmi aktívna", ale bez hlasovacieho práva. Belgické partnerstvo však o tom hovorilo so svojimi partnermi a spoločne sa zhodli na tom, že treba zaistiť plnoprávnu účasť aj pre kandidátov. Práve za to sa nedávno v EP vyslovil aj predseda NR SR Jozef Migaš.

Fakt, že aj taliansky premiér Silvio Berlusconi dal súhlas so schválením európskeho zatykača a že rozšírenie nezaberie na summite veľa času, umožní šéfom štátov a vlád venovať sa naplno budúcnosti európskej integrácie. Úradujúci predseda Európskej rady Guy Verhofstadt sa totiž počas svojej cesty po hlavných mestách nestretol iba s pozitívnymi odozvami na svoj návrh laekenskej deklarácie, ktorému euroskeptickí Briti, Švédi a Dáni vyčítali príliš federalistický tón. Naopak, iným sa zdal byť príliš kritický, najmä ak priznal prehlbujúcu sa priepasť medzi európskymi inštitúciami a občanmi. Návrh sedemstranového textu konštatuje, že Únia podľa mnohých zasahuje do vecí, ktoré by mohla radšej ponechať v kompetencii štátov a naopak, nezaoberá sa vecami, ktorými by sa mala.

Laekenskou deklaráciou sa odštartuje konvent, ktorý však iba pripraví nezáväzné návrhy pre medzivládnu konferenciu. Tá by navrhované reformy mala prerokovať a schváliť v priebehu roka 2004 a mali by sa na nej zúčastniť aj tie kandidátske krajiny, ktoré budú v tom období už členmi EÚ. Summitu hrozí, že sa zablokuje na rokovaniach o tom, kto bude predsedať konventu a najmä na vyjednávaní o sídlach rôznych európskych špecializovaných agentúr a inštitúcií. Mnohí, napríklad, podozrievajú Guya Verhofstadta, že si taliansky súhlas s európskym zatykačom získal za prísľub, že podporí, aby Európsky úrad pre potravinovú bezpečnosť dostal sídlo v talianskej Parme.

hd;ha

SME

Rozširovanie nebude dominantnou témou summitu

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

Rozširovanie nebude dominantnou témou summitu

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?