Veľa géniov je v krajine, kde často prší, tvrdieval režisér Buňuel a iní podobní šialenci, ktorí zachraňovali Španielsko pred umeleckou bezvýznamnosťou. Jedným takýmto spasiteľom bol aj Salvador Dalí (1904 -1989), ktorý bol svietivou hviezdou umenia na večne prísnej tvári zachmúreného a vojnovými obsesiami zmietaného 20. storočia. Zdá sa, že Dalího sláva ešte vždy nezapadla.

Svedčí o tom aj výstava v paláci Grassi, ktorá sa stala kultúrnou udalosťou Benátok, a tie už zažili (a videli) všeličo. Koniec-koncov Dalí mal k Taliansku aj počas svojho života blízko, ba v určitom období (keď pociťoval nutkanie stať sa kresťanom) dostal audienciu aj u samotného pápeža. Náboženské motívy v jeho tvorbe (inak neodmysliteľný znak úpadku jeho umeleckej potencie) otvárajú aj túto výstavu. Tá je koncipovaná s neuveriteľnou citlivosťou a figliarstvom.

Kým iné výstavy podobného druhu postupujú s ťažkopádnou tvrdohlavosťou chronologicky od majstrovho narodenia k nevyhnutnému koncu, tu sa nám ukazujú najprv diela jeho záverečného obdobia a až po nich tie detské (mládenecké) počiatky, späté s menami učiteľa kreslenia Fernándeza či s menom maliara Ramóna Pichota.

Tí, ktorí Dalího kedysi registrovali len ako šaša surrealizmu, by boli určite prekvapení touto benátskou dalíovskou výstavou. Originály jeho diel (márne sme ich predtým videli stokrát reprodukované) sú v skutočnosti oveľa pôsobivejšie, drsnejšie a agresívnejšie ako ich skrotené reprodukcie. Netýka sa to len olejomaľby Predtucha občianskej vojny (1936), ale aj Kompozície s tromi postavami (Neokubistická akadémia, 1926), Veľkého masturbátora (1929), Narcisovej metamorfózy (1936), Lédy atomicy (1949) a mnohých ďalších.

Je tu toho veľa, lebo na výstave (okrem olejov) sú aj mnohé grafiky (Labyrint, ilustrácie k Lautréamontovým Spevom Maldororovým), skice pre balet (Bakchanálie), Dalího obsedantný obraz (Millet: Večerné zvonenie) v rozličných kriticko-paranoických interpretáciách a pod. A kto mal záujem, mohol si pozrieť niekoľko optických zrkadlových objektov, film Andalúzsky pes, Dalího listy a lístky (napríklad Picassovi) či exlibris, ktoré Dalí urobil (kým boli ešte kamaráti) Bretonovi.

Provokovať je ľahké - prorokovať je ťažšie. Aký bude osud Dalího diela v budúcnosti? Benátska výstava pripomína, že Dalí naozaj nebol ten veľký gýčiar. Zanechal dielo naozaj hodné obdivu. Ak sa o tom chcete presvedčiť, je ešte čas. Výstava je otvorená do 16. januára 2005.

Autor: IVAN MOJÍKBratislava - Benátky(Autor je výtvarník a spisovateľ)