Francúzsky prezident Jacques Chirac. FOTO-REUTERS
domáceho produktu. Dodržiavať tento limit sa obe krajiny zaviazali v rámci Paktu stability a rastu.
Komisia rozhodnutie zdôvodnila uspokojivými prognózami oboch doterajších hriešnikov. Nemecko síce tento rok vykáže schodok vo výške 3,9 percenta, ale na budúci rok sľubuje len 2,9 percenta. Francúzsko namiesto tohtoročných 3,7 percenta počíta len s rovnými troma percentami. Obe prognózy vychádzajú z hospodárskeho rastu vo výške 1,5, resp. 2,2 percenta. Niektorí experti tento odhad označujú za príliš optimistický.
Berlín a Paríž vďačia za to, že majú až do konca budúceho roka čas dať do poriadku svoje rozpočty, ostatným členským štátom. Tie v novembri 2003 súhlasili s tým, aby sa kárne konanie proti Nemecku a Francúzsku zastavilo a aby sa pôvodná lehota na nápravu predĺžila o rok. Komisia proti tomuto politickému rozhodnutiu podala žalobu na Európskom súdnom dvore. Ten jej v júli tohto roku dal za pravdu. Komisia však tvrdí, že oba štáty dovtedy mohli v dobrej viere počítať s dlhšou lehotou.
"Vzhľadom na tento rozsudok a opatrenia, ktoré Francúzsko a Nemecko podnikli, momentálne netreba ďalšie kroky," vyhlásil eurokomisár pre ekonomiku a menu Joaquin Almunia po včerajšom zasadaní Komisie. "Rozpočtová situácia oboch krajín je však naďalej nebezpečná," varoval. Opatrnosť komisie pramení okrem iného z neistého účinku nového balíka úspor, ktorý nemecká vláda predstavila začiatkom novembra. Deficit pod tri percentá majú navyše v oboch krajinách zraziť aj rozpočtové "saltá" ako napríklad opcie na budúce príjmy z penzijnej pokladne nemeckých poštárov či prevedenie dôchodkových nárokov pracovníkov francúzskych elektrárenských a plynárenských spoločností.
Včerajšie rozhodnutie odrazí dlhoročný boj medzi členskými štátmi a Európskou komisiou. Tento orgán EÚ je čoby "strážca európskych zmlúv" povinný zaistiť ich plnenie a môže ich vymáhať aj súdne. Rada štátov EÚ nalieha na modifikáciu Paktu stability a rastu. Politické zhody o reforme a ich obsahu sa zatiaľ nedosiahli.
Postup komisie asi príliš nezlepší rozpočtovú disciplínu ďalších krajín EÚ. V eurozóne trojpercentný limit nedodržiava napríklad Grécko či Portugalsko, z celej európskej dvadsaťpäťky prevyšuje túto hranicu schodok rozpočtu v desiatich krajinách. Maximálne trojpercentný deficit je i jedným z kritérií na zavedenie eura, ku ktorému sa zaviazali všetky nové štáty únie vrátane Slovenska.
Slovenský rozpočtový schodok by mal tohto roku dosiahnuť 3,8 percenta a taký istý podiel na hrubom domácom produkte by mal predstavovať aj na konci budúceho roka.
DAVID ZELINGER, Brusel
