"Moja dcéra miluje lebky a kostry všetkého tvaru a výzoru - čím strašidelnejšie, tým lepšie. Zaujíma ju aj anatómia ľudského tela, pozorne sleduje všetky filmy k tejto tematike. Ešte má len osem rokov, ale už vie, ako pracujú pľúca, srdce, kde je žalúdok. Fascinujú ju tiež všetky zvieratká - chrobáky, hmyz či pavúky nevynímajúc. Všetky študuje pod mikroskopom. Jej záľuba v kostrách či pavúkoch nám spočiatku neprekážala, mysleli sme si, že možno z nej bude botanik, archeológ alebo lekár.
Niekedy to však preháňa. Najnovšie by totiž chcela, aby som jej lebkami ozdobila aj steny izby, najlepšie plastickými, vystupujúcimi zo steny, a dlážku a stenu pofŕkala červenou farbou, akože krv. Vraj sa jej hrozne páči, keď je niečo strašidelné. Čo by ste mi poradili, nemám jej v záľube v strašidelných veciach brániť, alebo jej urobiť rozhodné stop? Zdobiť steny detskej izby "krvou" sa mi zdá naozaj priveľa. Ďakujem, R. P. Senec
EVA SMIKOVÁ, školská psychologička a pracovníčka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie: "V každom prípade je to veľmi zaujímavá otázka, s takýmto konkrétnym príkladom som sa ešte nestretla.
Myslím si však, že mamička postupuje správne a uvedomuje si, čo je ešte v norme a čo už nie. Pokiaľ dcéru zaujímajú kostry, lebky a strašidlá, nie je problémom, ak jej z času na čas niečo z nich kúpi. Netreba to však preháňať - zdobeniu detskej izby strašidlami či 'krvou' musím povedať - určite nie! Možno by bolo dobré zistiť dôvod, prečo ju príšery a lebky tak fascinujú. Ak sa jej len páči, že je to strašidelné, malo by to byť v poriadku. Ak je však za tým nejaký vnútorný strach alebo komplex (chce niečím zaujať, byť výnimočná), bolo by potrebné problém riešiť.
Myslím si, že dievčatko by bolo dobré trochu usmerniť a namiesto strašidelných hračiek ho odviesť iným smerom: prihlásiť ho na botanický alebo chovateľský krúžok, brávať ho do múzeí, podporovať v pozeraní prírodopisných seriálov.
Ak by záľuba v kostrách, lebkách a strašidlách nabrala neúnosné rozmery, odporučila by som návštevu psychológa."
