Najviac skúseností s halovým futbalom má zo všetkých slovenských prvoligových trénerov Milan LEŠICKÝ, ktorý sedí momentálne na lavičke Trnavy. Nie tak dávno priviedol Incar Nitra k dvom titulom majstra Slovenska v sálovom futbale a Spartak obstál aj v generálke na víkendový 10. ročník zimného bratislavského turnaja, keď týždeň predtým vyhral Memoriál Vlastimila Opálka.

Existujú styčné body medzi futsalom a halovým futbalom?

"Futsal nemá nič spoločné s halovým futbalom. V ňom platia iné pravidlá - hrá sa s inou loptou, ihrisko nie je ohraničené mantinelmi a rozhodcovia pískajú všetky nedovolené zákroky. Futsalisti majú mimoriadne prepracovanú taktiku, štandardné situácie, typické herné situácie. Všetko sa neustále opakuje. Hra je strojová."

Futbalisti sú vynaliezavejší?

"Sú lepšie fyzicky pripravení, ale chýba im futsalová stratégia a šablóna. Nemajú nič naučené, nič natrénované. Futbaloví tréneri sa vôbec nevenujú zápasom v hale. Nedávajú veľký akcent na nejaký nácvik, pretože futbal pod strechou považujú len za doplnok a spestrenie zimnej prípravy."

Môže byť dobrý futbalista dobrým futsalistom a naopak?

"Bez urážky - keby ligisti potrénovali dva-tri týždne, budú na tom lepšie ako futsalisti, ktorí sa vo veľkom futbale absolútne neuplatňujú. Nemajú na to potrebnú kvalitu. Na druhej strane, veľa hráčov, ktorí opustili futbal pod holým nebom, sa dobre uplatnili na palubovkách. Obe disciplíny majú spoločného menovateľa, ale nedajú sa striktne porovnávať. Najmä preto, že medzi nimi nedochádza k žiadnej konfrontácii. Bolo by to aj zbytočné."

Sú hráči, ktorí sú oporami svojich mužstiev na normálnom ihrisku, aj lídrami v hale?

"Všeobecne áno. Väčšina z nich vie hrať tam aj tam. Je len pár výnimiek, ktorým hala nesedí. Sú menej technickí a obratní. Takzvané silové typy. Na umelej tráve sa však uplatnia aj oni. Aj preto, lebo využívajú špecifické podmienky. Napríklad mantinely za bránkami. Vytvárajú herné situácie, ktoré v normálnom futbale nevidíme a títo hráči sa v nich dokážu dobre presadiť."

Prvýkrát za desať rokov sa zimný halový turnaj hral na umelej tráve. Privítali ste tento povrch?

"Opticky, aj pre diváka, je lepší ako palubovka. Pred turnajom som mal pocit, že parkety sú bezpečnejšie a podstatne zdravšie ako trávnatý koberec. Umelý povrch zmazal rýchlosť palubovky, na ktorej je o niečo viac osobných súbojov a tvrdých stretov. Koberec hru trochu spomalil a priblížil útočnému futbalu. Je na diskusiu, čo je lepšie. Futbalová lopta však jednoznačne sedí lepšie na umelom trávniku, je prirodzenejšia než na parketách, kde skáče ako stolnotenisová loptička. Na dreve má veľkú rýchlosť a vysoký odskok."

Ligoví tréneri už roky berú futbal v hale ako vhodné spestrenie zimnej prípravy. Je všeobecne prínosom alebo len splnením povinnosti?

"Naše kluby by mali povinne hrávať pod strechou. Celý december a január. Hráči sa dostávajú do rýchlosti, pod časový a priestorový tlak, čo veľké ihrisko dosť minimalizuje. Vo vnútri sa cibrí technika. Halový futbal je striptízom pre hráčov. Odhalí ich slabiny rýchlejšie ako na riadnom ihrisku. Je potrebné, aby pod strechou hrávali predovšetkým mladšie vekové kategórie. Môžu veľa získať."

V susednom Rakúsku či Nemecku klimatické podmienky tiež v zime prerušia najvyššiu súťaž. Už pravidelne ju nahrádzajú dlhodobé halové turnaje, ktoré sa tešia veľkej popularite divákov. Prečo si nezoberieme príklad?

"Slováci sú veľmi konzervatívny národ. U nás sa máločo nové ujme. Proti zápasom v hale je prevažná väčšina trénerov. Hráči sa zasa sťažujú na tvrdý podklad, na bolesti kĺbov. Sú to len obyčajné výhovorky. Pravda je taká, že veľa futbalistov v hale hrať nevie. Keby basketbalisti, hádzanári či volejbalisti prebrali ich argumentáciu, potom by vôbec nemohli hrať a už v dvadsiatich piatich rokoch by boli z nich invalidi."

Kto by mal vyvinúť potrebnú iniciatívu?

"Samozrejme futbalový zväz a jeho metodická komisia. Tá by mala vhodným spôsobom nariadiť a zároveň aj presvedčiť, že sa oplatí hrať halový futbal. Malo by byť viac turnajov s vopred vypísanými peňažnými bonusmi. Hráči sú na to, aby zabávali divákov a nie sa šesť mesiacov pripravovali na našu ligu. Vlastne polroka nič neprodukujú, len sa pripravujú."

Na jednom mieste sa zíde takmer dvesto ligových futbalistov. Kontakt s fanúšikmi je bezprostredný, možnosť rozhovorov či autogramiád vyššia. Nie je to premrhaná šanca na masovejšiu diskusiu o slovenskom futbale?

"V hale vidia fanúšikovia hráčov zblízka, tí si zasa môžu privyrobiť nejakú korunu a byť populárnejšími. Má to veľa výhod. Nám však radšej vyhovuje päť-šesť mesiacov len trénovať. Trénerom sa netrasú stoličky, nevyhadzujú sa hráči, všetci sa kúpu, masírujú, rekreujú. Chodí sa do Turecka, na Cyprus a futbal sa stáva v našich podmienkach veľkou pohodičkou."

MIROSLAV BUKOV