Slnečné lúče sa od bielej farby odrážajú.
FOTO - ARCHÍV
Zimné mrazy najčastejšie poškodzujú kmene ovocných stromov a mrazové trhliny sa môžu objaviť aj na hrubších konároch. Tvoria sa v období striedania slnečných, pomerne teplých dní s mrazivými nocami pri bezoblačnej oblohe obyčajne až v druhej polovici zimy. Prudké teplotné výkyvy vyvolávajú napätie, najmä v kôre a lyku. Keďže pletivá sa pri nízkej teplote rýchlejšie sťahujú, tržné rany vznikajú pri vyrovnávaní napätia. Otvorené trhliny sú potom vstupnou bránou pre rozličné patogény bakteriálneho, hubového i živočíšneho pôvodu.
Mrazová trhlina pri oteplení zarastá závalom, ktorý nazývame mrazová lišta. Ak odumrie značná časť kôry, vznikajú mrazové dosky. V našich podmienkach sa mrazové dosky objavujú najčastejšie vo februári, keď intenzita slnečného žiarenia dosahuje vysoký stupeň a juhozápadná strana kmeňa sa ohrieva rýchlejšie ako zvyšná časť stromu. Poškodenie sa neraz prejaví až v lete, keď sa kôra na postihnutom mieste prepadáva, odlupuje, neskôr praská a drevo sa odkrýva. Na okrajoch mrazových dosiek sa síce vytvorí hojivé pletivo s tendenciou ranu zakryť, na takých miestach strom však neraz stráca pevnosť a pri nápore vetra sa zlomí. O umožnení vstupu infekcie už ani nehovoriac.
Veľký mráz spôsobuje okrem poškodenia kmeňa a hrubších konárov zdurenie rodivého obrastu, spálenie kôry okolo púčikov a mrazové hrče. Mrazové trhliny treba hneď ošetriť - borku v ich okolí zoškrabeme a ranu natrieme pastou alebo štepárskym voskom. Dobre vyživované stromy lepšie odolávajú mrazom, preto sa odporúča nezanedbávať to. Fosforečné a draselné hnojivá treba zapraviť do pôdy na jeseň, dusíkaté na jar, aby sa vegetačné obdobie umelo nepredlžovalo. V suchých ročníkoch je dôležitým opatrením závlaha. Na stanovištiach, kde dochádza k mrazovým poškodeniam pravidelne, nepestujeme vysokokmene. Tam vysádzame skôr polokmene a zákrpkové typy stromov. Nepriaznivým teplotným výkyvom a jednostrannému ohrievaniu kmeňov zabránime ich zatienením prútmi, látkou alebo čečinou. Inou vhodnou ochranou je už spomenuté bielenie hrubých konárov a kmeňov. Kmene bielime len za bezmrazových dní, začíname spravidla v decembri. Vápenný povrch vytvára vrstvu, ktorá je zlým vodičom tepla. Dôležitejšie však je to, že od bielej farby sa odráža podstatne viac slnečných lúčov ako od prirodzene sfarbeného kmeňa. Tieto časti stromov sa potom zbytočne neprehrievajú, čím zabránime aj pukaniu ich pletív. Natieranie kmeňa pomáha tiež ničiť lišajníky a machy, ktoré sa vyskytujú nielen vo vyšších polohách, ale aj v husto vysadených záhradách.
Treba pripomenúť, že bielenie kmeňov neodďaľuje kvitnutie drevín, ako si to niektorí záhradkári vysvetľujú. Začiatok kvitnutia sa síce riadi priemernou dennou teplotou, ale takou, čo pôsobí vo výške koruny stromov.
Ing. ŠTEFAN TÓTH
